Slovník

#ABCDEFGHIJKLMNOPRSTUVWXYZ

E

Eurosystém
Národné centrálne banky členských štátov eurozóny tvoria spolu s ECB tzv. Eurosystém. Jeho primárnym cieľom je udržiavanie cenovej stability prostredníctvom nástrojov menovej politiky, kam patrí aj TLTRO III. Medzi ďalšie úlohy Eurosystému patrí vykonávanie operácií so zahraničnými menami, správa rezerv členských štátov Eurozóny či zabezpečenie hladkého fungovania platobných systémov.

H

HICP (harmonizovaný index spotrebiteľských cien)
V eurozóne sa inflácia spotrebiteľských cien meria pomocou harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices - HICP). Tento index zachytáva zmenu cien tovarov a služieb spotrebovávaných domácnosťami eurozóny. Pojem „harmonizovaný“ označuje skutočnosť, že všetky krajiny Európskej únie používajú rovnakú metodiku. To zaisťuje, že údaje za jednu krajinu je možné porovnávať s údajmi za inú krajinu.

I

Inflačný cieľ
Cieľom ECB je udržiavať infláciu na úrovni 2% v strednodobom horizonte. Udržiavať stabilné ceny znamená brániť výraznému rastu cien (inflácii) a zároveň ich dlhodobejšiemu poklesu (deflácii). Dlhšie obdobia nadmernej inflácie majú negatívny vplyv na stav hospodárstva. Stabilne nízka inflácia môže podporovať plynulé fungovanie ekonomiky v časoch, keď je potreba pružne reagovať na meniace sa podmienky. Občanom eurozóny zároveň zaručí, že peniaze, ktoré dnes majú v peňaženke, budú mať zajtra viac-menej rovnakú hodnotu ako dnes.

Inflačný swap s nulovým kupónom (EUR Inflation Swap Zero Coupon)
Inflačný swap je finančný nástroj, z ktorého sa dá vyjadriť očakávanie trhu v oblasti budúcej inflácie. Používa sa na presunutie inflačného rizika medzi zúčastnenými stranami. Pri inflačnom swape s nulovým kupónom sa uskutoční len jedna platba pri splatnosti, kde jedna strana platí fixnú úrokovú sadzbu z objemu, na ktorý sa swap vzťahuje, kým druhá strana platí pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá sa odvodí od inflačného indexu. V prípade 10-ročného swapu jeho sadzba predstavuje očakávanú infláciu v priebehu nasledujúcich 10-tich rokov.

Inflačná zero-coupon cap opcia (strop)
Tento finančný inštrument poskytuje poistenie voči istej úrovni inflácie v budúcnosti. Ak sa napríklad firma obáva, že nastane prudký rast cien, ktorý by ovplyvnil jej fungovanie, kúpi si tzv. inflačnú cap opciu. Tá jej na konci obdobia vyplatí rozdiel medzi skutočnou infláciou a vopred dohodnutou hranicou. Firma si tak efektívne vybaví strop (tzv. cap) na vývoj budúcej inflácie. Vyhne sa tak nákladom spojeným s neočakávaným nárastom cien. Suma, ktorú je firma za takéto poistenie ochotná zaplatiť, nám dáva informáciu o tom, akú pravdepodobnosť prisudzuje takejto udalosti. Čím vyššiu pravdepodobnosť jej prisudzuje, tým viac bude ochotná za poistenie voči tejto udalosti zaplatiť. Okrem cap opcií sú na trhu obchodované aj tzv. floor opcie, vďaka ktorým sa môžu trhoví aktéri poistiť napríklad voči deflácií.

P

PEPP (núdzový pandemický program nákupov; Pandemic emergency purchase programme)
Nový dočasný program nákupu súkromných a vládnych cenných papierov. Jeho cieľom je zabezpečiť lacné a dostupné financovanie firiem a domácností pre všetky krajiny eurozóny. Kľúčom k tomu je, aby banky hotovosť získanú z predaja cenných papierov použili na nové úvery a investície. Podporuje to zotavovanie ekonomiky eurozóny a napĺňanie inflačného cieľa. Celkový rámec programu predstavuje 1 850 mld. €. Ten však nemusí byť vyčerpaný ak bude možné zachovať priaznivé podmienky financovania i pri nižšom objeme. Nákupy budú prebiehať do konca marca 2022, prípadne dlhšie ak ECB usúdi, že kríza spôsobená pandémiou koronavírusu ešte nepominula.

Produkčná medzera
Produkčná medzera je relatívnou odchýlkou súčasnej úrovne produkcie HDP v ekonomike od jej potenciálu. V rámci hospodárskeho cyklu sa striedajú obdobia kladnej (prehrievanie ekonomiky) a zápornej (podchladenie ekonomiky) produkčnej medzery. Negatívna produkčná medzera značí nevyužitý potenciál ekonomiky a je s ním spojený nízky rast cien, prípadne ich všeobecný pokles (deflácia).

Prostredie dlhodobo nízkych úrokových sadzieb (ang. Zero/Effective Lower Bound; ZLB/ELB)
Eurozóna sa v tomto prostredí nachádza už takmer 10 rokov približne od veľkej finančnej krízy. ECB po prvý krát znížila úrokovú sadzbu do záporných hodnôt už v júni 2014. Nízke nominálne sadzby nie sú iba rozhodnutím centrálnych bánk, sú spôsobené aj dlhodobými trendami v ekonomike, ktoré tlačia rovnovážnu reálnu úrokovú mieru nadol. Faktormi tohto poklesu sú napríklad pomalší rast produktivity či starnutie populácie v rozvinutých ekonomikách.

R

Reálna úroková miera
Nominálna úroková miera nám udáva, koľko percent ročne zaplatíme z požičanej sumy či zarobíme z investície. Ak rastú v ekonomike ceny, splátka hypotéky vo výške 400 eur má dnes väčšiu hodnotu ako o rok, kedy budú ceny vyššie. Reálny úrok teda dostaneme odčítaním inflačných očakávaní od nominálneho úroku. Z tohto dôvodu je veľký rozdiel, či úrokové miery na vládny dlh rástli kvôli očakávanej inflácii alebo sú splátky naň reálne drahšie.

Riziková a likviditná prirážka
Investori si môžu pýtať dodatočnú prirážku v prípade, že vnímajú neistotu ohľadom vývoja v budúcnosti. Vyššiu prirážku môže mať inštrument aj vtedy, keď sa na trhu príliš neobchoduje a investor môže mať problémy ho v budúcnosti predať a speňažiť. Oba dôvody môžu spôsobiť to, že sa nástroje ako napríklad inflačné swapy budú obchodovať za vyšší výnos, čo nadhodnotí odhadovanú infláciu oproti skutočnému odhadu investorov.

S

Signalizácia budúceho nastavenia menovopolitických nástrojov (ang. forward guidance)
Predstavuje komunikáciu centrálnej banky ohľadom budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb alebo nákupu aktív. ECB viaže svoje budúce konanie na vývoj inflácie. Alternatívou by mohol byť vývoj nezamestnanosti, alebo aj konkrétny dátum. Transparentná a predvídateľná komunikácia centrálnej banky pomáha domácnostiam, firmám a investorom v rozhodnutiach a podporuje prenos opatrení menovej politiky do reálnej ekonomiky.

Survey of Professional Forecasters (SPF)
Survey of Professional Forecasters (SPF) je štvrťročný prieskum ECB, ktorý obsahuje makroekonomické predpovede pre ekonomiku eurozóny. Je zameraný na očakávania ohľadom miery inflácie, ale aj rastu reálneho HDP a nezamestnanosti pre niekoľko horizontov od aktuálneho roku až po dlhodobejšie obdobie. Okrem bodových odhadov jednotlivých premenných sa pýta aj na mieru rizika a neistoty, ktorá je s týmito premennými spojená. Účastníkmi prieskumu sú odborníci z finančných alebo nefinančných inštitúcii so sídlom v Európskej únii.

T

TLTRO (cielené dlhodobejšie refinančné operácie; Targeted longer-term refinancing operations)
Neštandardný nástroj menovej politiky, pomocou ktorého ECB poskytuje komerčným bankám možnosť získať dlhodobé úvery. Objem a výhodnosť týchto úverov od ECB sa odvíja od množstva úverovania, ktoré banky poskytnú nefinančným spoločnostiam a domácnostiam. Vzniká tak motivácia pre banky navýšiť úverovanie. TLTRO dopĺňajú ostatné menovo-politické nástroje a posilňujú uvoľnené nastavenie menovej politiky. V súčasnosti sa realizuje už tretia séria TLTRO, pričom tento nástroj sa po prvýkrát využil už v roku 2014.

V

Vklady bánk v rámci Eurosystému
Banky a finančné inštitúcie si prebytočnú hotovosť môžu ukladať na svojich bežných účtoch v národnej centrálnej banke. Tá tak plní funkciu akejsi banky pre komerčné banky. Na bežných účtoch sa bankám úročia vklady sadzbou -0,5 %. Alternatívne si banky môžu ukladať hotovosť na tzv. jednodňové sterilizačné operácie, kde sa im vklady úročia rovnako sadzbou -0,5 %. Výnimkou sú povinné minimálne rezervy a vklady v rámci dvojúrovňového úročenia nadbytočnej likvidity, ktoré sú úročené sadzbou 0 %. Systém negatívnych sadzieb znižuje ziskovosť bánk, keďže musia za uložené prostriedky platiť namiesto toho, aby sa im úročili. Aby bolo pre banky výhodné žiadať o dodatočnú hotovosť z TLTRO III a požičiavať ekonomike, museli byť sadzby v rámci TLTRO III ešte atraktívnejšie ako už aj tak záporné úroky na bežnom účte.