Pázman Július

Július Pázman

(7. septembra 1907 v Hodruši - 15. júna 1982 v Bratislave)

Od roku 1934 pracoval v Hlavnom ústave Národnej banky československej (NBČS) v Prahe, v devízovom oddelení. Neskôr pôsobil ako samostatný referent v oddelení pre platobný styk s cudzinou. Po návrate do Bratislavy  vytvoril v krátkom čase devízový odbor Slovenskej národnej banky (SNB) a bol menovaný jeho riaditeľom. Popri guvernérovi Imrichovi Karvašovi, viceguvernérovi Jozefovi Fundárkovi a  riaditeľovi Jozefovi Trnovcovi bol zainteresovaný na realizovaní takej úverovej a devízovej politiky SNB, ktorej cieľom bolo zmiernenie nemeckého ekonomického a finančného tlaku na Slovensko.

Po skončení vojny mu nebol priznaný titul riaditeľa SNB, ale zostal v jej službách ako odborník na devízovú oblasť. V lete roku 1945 začal pracovať na úlohách súvisiacich s jednotnou úpravou pomerov v obidvoch dovtedy oddelených častiach štátu, a to predovšetkým pri obnove československej meny. V tom období sa aktívne zúčastňoval na menových rokovaniach a v tejto súvislosti bol menovaný členom Koordinačného výboru pri NBČS pre zjednotenie cenovej a mzdovej politiky. Ako reprezentant NBČS bol od začiatku roka 1946 vládou postupne menovaný zástupcom predsedu kuratória Fondu pre vyrovnanie devízových obchodov a zástupcom československého guvernéra Medzinárodnej banky pre rekonštrukciu a rozvoj. V decembri 1947 bol ešte vládou menovaný do predsedníctva Likvidačného fondu menového, avšak vzhľadom na skutočnosť, že dňa 31. decembra 1947 rozviazal s NBČS služobný pomer, bol koncom apríla 1948 z tejto funkcie odvolaný. Nasledujúcich dvadsaťpäť rokov, teda až do roku 1972, pôsobil ako profesor na Ekonomickej univerzite v Bratislave (pôvodne Vysoká škola obchodná), pričom v rokoch 1948 - 1949 vykonával aj funkciu rektora.