Oliva Ján

Ján Oliva

(14. júna 1903 v Haliči - 2. júna 1982 v Prahe)

Svoju bankársku prax začal ako učtárenský úradník v Banke československých légií vo filiálke Bratislava, kde pôsobil od roku 1925.

Od roku 1927 bol v službách Národnej banky československej (NBČS), hlavný ústav v Prahe, kde prešiel viacerými pracovnými pozíciami. Po vzniku Slovenskej národnej banky (SNB) bol v apríli 1939 prijatý do novokonštituovanej centrálnej banky, kde pôsobil ako námestník prednostu ústrednej učtárne a viedol kontrolnú službu tejto banky.

V roku 1945 bol menovaný členom Dočasnej správy SNB, od júla toho istého roku pôsobil aj ako člen Dočasnej správy obnovenej  NBČS a od 1. januára 1946 ako námestník vrchného riaditeľa obchodnej správy NBČS v Prahe. V roku 1946 sa stal prvým námestníkom Ústrednej správy bánk v Prahe a v roku 1947 bol menovaný prvým podpredsedom Likvidačného fondu menového. Po vzniku Štátnej banky československej pracoval v Prahe najprv ako riaditeľ emisnej a pokladničnej správy, vedúci odboru 41 - odbor drahých kovov a napokon vo funkcii vedúceho odboru kontroly mzdových fondov. Rozhodnutím Krajského súdu v Prahe bol Ján Oliva dňa 1. júla 1955 odsúdený na šesť rokov odňatia slobody v súvislosti s uvoľňovaním viazaných vkladov po roku 1945. V roku 1969 bol zbavený obžaloby v celom rozsahu.