Murtin Matej

Matej Murtin

(3. mája 1905 v Liptovskom Mikuláši  - 11. marca 1979 v Prahe)
Začiatkom roka 1935 bol prijatý do služieb Zemskej banky v Prahe ako koncipient, pričom bol služobne pridelený právnemu oddeleniu filiálky v Bratislave. Spolu s ostatnými zamestnancami Zemskej banky na Slovensku bol 1. júla 1939 prevzatý do služieb Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave (SHKB). Dňom 1. septembra 1944 bol menovaný za člena prezídia Povereníctva Slovenskej národnej rady (SNR) pre financie v Banskej Bystrici, ktoré zabezpečovalo financovanie povstaleckej armády a priemyslu na území ovládanom SNR. Po príchode Červenej armády do Košíc sa dňa 5. februára 1945 stal zástupcom povereníka SNR pre financie Tomáša Tvarožka, po jeho náhlej smrti bol dokonca od 20. júla do 18. septembra 1945 dočasne poverený funkciou povereníka financií.

Po svojom príchode do Bratislavy v máji 1945 sa vrátil aj ku svojej pôvodnej práci v oblasti hypotekárneho bankovníctva. Už 14. apríla 1945 sa stal členom Dočasnej správy SHKB. Zbor povereníkov na svojom zasadnutí 20. septembra 1945 vymenoval Mateja Murtina spolu s Elom Šándorom za hlavných riaditeľov SHKB, ktorí po zrušení dočasnej správy v októbri 1946 spoločne riadili činnosť banky až do konca marca 1948. Po zmene stanov SHKB bol Elo Šándor 6. mája 1948 ustanovený za generálneho riaditeľa SHKB a Matej Murtin za jeho zástupcu. Od 1. júla 1948 bol menovaný námestníkom hlavného riaditeľa Investičnej banky v Prahe a túto významnú funkciu si udržal až do utlmenia činnosti Investičnej banky v roku 1956. Po odchode z Investičnej banky pracoval ešte dva roky ako právnik Ústredného likvidátora peňažných ústavov a podnikov v Prahe.

Ako popredný funkcionár Povereníctva SNR pre financie a SHKB bol na zasadnutí československej vlády 24. júla 1945 menovaný spolu s Jánom Olivom za člena Dočasnej správy Národnej banky československej (NBČS). Po ukončení činnosti Dočasnej správy NBČS 15. októbra 1948 bol menovaný za predsedu trojčlenného revidujúceho výboru NBČS, pričom túto funkciu vykonával až do zániku NBČS v roku 1950.