Slovenská národná banka, Bratislava

Slovenská národná banka, BratislavaJej založenie priamo súvisí so vznikom Slovenského štátu a potrebou vytvorenia novej emisnej banky, keďže Národná banka česko - slovenská (NBČ-S) stratila svoje opodstatnenie. Prvým krokom k vzniku Slovenskej národnej banky (SNB) bolo poverenie filiálky NBČ-S v Bratislave na základe vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 16. marca 1939 funkciou Hlavného ústavu, ktorý prevzal všetky úlohy bývalej NBČ-S na území Slovenska. SNB bola zriadená vládnym nariadením č. 44 zo dňa 4. apríla 1939 a dňa 6. apríla 1939 prevzala všetky filiálky a pobočky NBČ-S.

SNB bola účastinnou spoločnosťou so základným kapitálom 100 miliónov korún slovenských (Ks). Slovenský štát vlastnil 60% a Deutsche Golddiskontbank 40% účastín. V roku 1944 sa Slovenský štát stal stopercentným vlastníkom banky. Medzi hlavné úlohy banky patrila starostlivosť o stálosť meny, úprava celkového platobného styku, poskytovanie úverov národnému hospodárstvu a banka mala výlučné právo vydávať v Slovenskom štáte bankovky. Okrem toho bola jediným správcom Fondu hospodárskej samostatnosti.

Na čele banky stáli guvernér a viceguvernér, obaja menovaní na obdobie šiestich rokov. Prvým guvernérom bol menovaný Imrich Karvaš a od októbra 1944 Rudolf Kubiš. Viceguvernérom sa stal Jozef Fundárek, v marci 1945 na jeho miesto vláda menovala Jána Balka.

Štruktúru správnych orgánov tvorilo valné zhromaždenie, revidujúci výbor, banková rada, riaditeľstvo a od apríla 1945 Dočasná správa SNB. Organizačne sa ústredie banky členilo na päť odborov: administratívny odbor, úverový odbor, devízový odbor, revízny odbor, odbor pre výskum konjunktúry. Spočiatku mala päť úradovní - hlavný ústav v Bratislave a filiálky v Banskej Bystrici, Nitre, Žiline a Ružomberku. Koncom apríla 1939 bola otvorená filiálka v Prešove, čím sa počet úradovní zvýšil na šesť a počet pobočiek na 17.

Bankovka 1000 Ks

Po oslobodení Slovenska zaviedlo Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre financie Dočasnú správu SNB, ktorej hlavnou úlohou bolo uskutočniť splynutie s Národnou bankou československou. Jednou z posledných veľkých operácií realizovaných SNB bolo okolkovanie slovenských platidiel. Cieľom tejto akcie, ktorá prebiehala od júla do septembra 1945, bolo stiahnuť z obehu pengő platidlá na južnom Slovensku, zabrániť dovozu nezákonne získaných platidiel z cudziny, hlavne však zavedenie jednotnej československej meny - koruny československej (Kčs). Nová mena bola vymieňaná od 29. októbra do 4. novembra 1945 v pomere 1 Ks : 1 Kčs. V auguste boli ešte zriadené dve filiálky SNB, filiálka v Košiciach a v Nových Zámkoch. V tom istom mesiaci vymenovala Dočasná správa NBČS v Prahe členov Dočasnej správy SNB Jána Olivu a Jána Michalíka do funkcie riaditeľov SNB, ktorí do istej miery suplovali kompetencie bývalého guvernéra a viceguvernéra.

Hromadná akcia z roku 1943

Pôsobenie SNB ukončil Dekrét prezidenta republiky č. 139 Sb. z. a n. zo dňa 19. októbra 1945 o prechodnej úprave právnych pomerov NBČS, ktorý vstúpil do platnosti dňa 26. novembra 1945, kedy sa SNB stáva súčasťou NBČS a jej bývalé ústredie v Bratislave Oblastným ústavom pre Slovensko. Po právnej stránke zaniká Slovenská národná banka definitívne až zákonom č. 38 zo dňa 11. marca 1948, ktorý ruší vládne nariadenie č. 44 z roku 1939 a zlučuje majetkovú podstatu Slovenskej národnej banky s majetkovou podstatou Národnej banky československej. Z činnosti SNB sa zachovalo približne 50 bežných metrov písomností z časového úseku 1939 - 1945. Najväčšiu výpovednú hodnotu majú zápisnice valného zhromaždenia, bankovej rady, riaditeľstva, dočasnej správy a výročné účty.