2000-2004 (implicitné inflačné cielenie)

Rok 2000 priniesol prechod na kvalitatívne riadenie menovej politiky NBS. Od februára začiatok novej etapy menovej politiky znamenal výrazný odklon od dovtedajšieho riadenia prostredníctvom kvantitatívnych veličín (medzicieľov) k využívaniu trhových nástrojov ovplyvňovania medzibankového peňažného trhu a riadenie prostredníctvom stanovovania úrokových sadzieb bankovou radou NBS, čím sa menová politika stala pružnejšou. NBS v súlade s prechodom na implicitné inflačné cielenie a strednodobými zámermi v oblasti harmonizácie a postupnej konvergencie výkonu a nástrojov menovej politiky NBS so štandardmi používanými v ECB začala využívať v rastúcej miere kvalitatívne nástroje riadenia. Podnetom na zmenu bolo najmä extrémne kolísanie úrokových sadzieb v rokoch 1993-1999, keď vhodné podmienky nastali až po odstránení hlavného rizika takéhoto kroku, po znížení volatility výmenného kurzu.

Zameranie menovej politiky na vývoj inflácie sa zvýraznilo aj novelou zákona o NBS z roku 2001, kedy bol hlavný cieľ udržiavania menovej stability nahradený cieľom udržiavania cenovej stability. BR NBS pokračovala v zmenách menových nástrojov a rozhodla s účinnosťou od januára o znížení sadzby PMR zo 6,5% na 5% (zároveň o jej postupnom každoročnom znížení o 1 p.b. až na úroveň 2% v roku 2004, t.j. v roku 2002 na 4% a v 2003 na 3%. Perióda vyhodnocovania PMR sa zmenila z 2 týždňov na 1 mesiac). Súčasne NBS od januára 2002 eliminovala využívanie administratívnych nástrojov v prospech štandardizovaných (zrušila poskytovanie lombardného úveru a zmenkových obchodov) a stanovila diskontnú sadzbu rovnakú ako vyhlasovaná limitná sadzba NBS pre dvojtýždňové REPO tendre s bankami.

Výkon menovej politiky NBS sa realizoval najmä prostredníctvom štandardných operácií na voľnom trhu, ktorých sadzby po prechode na kvalitatívne riadenie menovej politiky predstavovali vyhlasované (kľúčové) úrokové sadzby NBS: základná úroková sadzba NBS, rovná limitnej úrokovej sadzbe pre štandardné dvojtýždňové REPO tendre, úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody - vklady a úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody - úvery, pôžičky. Banková rada NBS pravidelne (minimálne raz mesačne) pri prerokúvaní situačnej správy o menovom vývoji rozhodovala o nastavení sadzieb, t.j. o ich zvýšení, znížení, prípadne ponechaní na nezmenenej úrovni. Kľúčové úrokové sadzby predstavovali hlavný nástroj NBS vo vzťahu k strednodobému cieľu, ich zmenou reagovala centrálna banka na identifikované ekonomické nerovnováhy a odchýlky očakávaného vývoja inflácie od stanoveného cieľa. Znamenali stanovenie ceny pre obchody s bankami na domácom medzibankovom peňažnom trhu, ale aj určitý signál pre verejnosť o vývoji inflácie očakávanej NBS.

V júli 2003 vláda SR prerokovala spoločný materiál MF SR a NBS „Stratégiu prijatia eura" a schválila „Spoločné vyhlásenie Vlády SR a NBS k postupu pri vstupe do eurozóny", kde sa zaviazala, že urobí všetko pre úspešnú realizáciu potrebných reforiem a zavedenie eura na Slovensku v rokoch 2008 až 2009.

V máji 2004 sa SR stala členom Európskej únie a NBS sa začlenila do  Európskeho systému centrálnych bánk. Podpísaním prístupovej zmluvy sa SR stala členom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí výnimka (štatút členského štátu s derogáciou), čiže prijala záväzok stať sa v budúcnosti členom menovej únie. V septembri vláda schválila spoločný materiál MF SR a NBS „Konkretizáciu stratégie prijatia eura v SR", kde sa konštatovalo, že  zavedenie eura je reálne v roku 2009.