Záťažový test EBA potvrdil väčšiu odolnosť bánk v eurozóne voči finančným šokom

02. 11. 2018 | Tlačová správa ECB

  • Všetkých 33 bánk pod dohľadom ECB je v súčasnosti odolnejších voči finančným šokom.
  • Priemerné kapitálové rezervy bánk sú vyššie, hoci bol úbytok kapitálu v náročnejšom nepriaznivom scenári výraznejší než v záťažovom teste z roku 2016.
  • Výsledný priemerný koeficient CET1 v nepriaznivom scenári predstavuje 9,9 % (8,8 % v roku 2016).
  • V nepriaznivom scenári došlo k zníženiu priemerného koeficientu CET1 o 3,8 percentuálneho bodu (3,3 percentuálneho bodu v roku 2016).
  • Banky vykazujú intenzívnu tvorbu kapitálových rezerv, ako aj snahu zaoberať sa problémovými aktívami.

Výsledky celoúnijného záťažového testu koordinovaného Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) potvrdili, že 33 najväčších bánk pod priamym dohľadom Európskej centrálnej banky (ECB) za posledné dva roky zvýšilo svoju odolnosť voči finančným šokom. Napriek tomu, že nepriaznivý scenár bol oproti záťažovému testu z roku 2016 náročnejší, priemerný kapitálový koeficient CET1 bol na konci trojročného obdobia nepriaznivého scenára v prípade všetkých 33 bánk vyšší (9,9 %) ako pred dvoma rokmi (8,8 %).

Záťažovému testu na úrovni celej Európskej únie (EÚ) sa podrobilo spolu 48 bánk, ktoré predstavujú 70 % bankových aktív v EÚ. 33 testovaných bánk pod priamym dohľadom ECB predstavuje 70 % bankových aktív eurozóny. Výsledky záťažového testu dnes EBA zverejnil na svojej internetovej stránke.

Vďaka ich úsiliu znižovať stav problémových aktív a konzistentnému navyšovaniu kapitálu v posledných rokoch týchto 33 bánk do testu vstupovalo s oveľa silnejšou priemernou kapitálovou základňou: vlastný kapitál Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) predstavoval 13,7 % (12,2 % v roku 2016). Koeficient CET1 je dôležitým ukazovateľom finančného stavu banky.

„Výsledok záťažového testu potvrdzuje, že testované banky sú odolnejšie voči makroekonomickým šokom než pred dvoma rokmi. I vďaka nášmu dohľadu banky výrazne navýšili kapitál, znížili objem problémových úverov a okrem iného tiež zlepšili svoje interné kontrolné mechanizmy a riadenie rizík,“ uviedla predsedníčka Rady pre dohľad ECB Danièle Nouyová. „Výhľadovo nám test umožňuje zamerať sa na miesta, v ktorých sú jednotlivé banky najzraniteľnejšie, a v ktorých sú skupiny bánk najviac vystavené konkrétnym rizikám.“

V prípade 33 bánk pod dohľadom ECB zahrnutých do vzorky EBA predstavoval priemerný úbytok kapitálu v nepriaznivom scenári 3,8 percentuálneho bodu (3,3 percentuálneho bodu v roku 2016). Scenár, ktorý zostavil Európsky výbor pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) v spolupráci s ECB a EBA, sa vzťahoval na obdobie troch rokov. Zameriaval sa na preceňovanie globálnych rizikových prémií, nepriaznivé spätné väzby medzi slabým rastom a nízkou ziskovosťou bánk a obavami spojenými s udržateľnosťou dlhu súkromného a verejného sektora. ESRB tieto riziká na konci minulého roka označil za najrelevantnejšie pre európske ekonomiky. Scenár neberie do úvahy nedávnejšie udalosti. Počíta so znížením hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny o 2,4 % a poklesom cien nehnuteľností o 17 % a cien akcií o 31 %, čo predstavuje výraznejší šok než v scenári záťažového testu z roku 2016 (v priemernom vyjadrení vo všetkých členských štátoch).

Vyšší úbytok kapitálu nie je len odrazom negatívnejšieho makroekonomického scenára, ale aj zavedenia medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 9. Tento nový štandard vyžaduje skoršiu tvorbu opravných položiek na krytie očakávaných strát zo znehodnocovania úverov v rámci úverového cyklu, prinajmenšom zo strany bánk, ktoré nevyužili prechodné obdobie. Vplyv scenára bol výraznejší aj v dôsledku zmien metodiky záťažového testu. Pozitívom však je, že vďaka zníženiu objemu problémových úverov banky profitovali zo zlepšenia kvality aktív.

Napriek celkovo vysokej odolnosti bankového systému eurozóny však nemožno zabúdať na pretrvávajúce problémy a potrebu pokračovať v riešení problematiky obchodných modelov a dlhodobých otázok. ECB bude vývoj v týchto oblastiach pozorne sledovať.

ECB súbežne s celoúnijným záťažovým testom EBA uskutočnila aj svoj vlastný záťažový test, ktorému podrobila banky pod svojím priamym dohľadom nezahrnuté do vzorky EBA.

ECB zároveň tento rok otestovala štyri grécke banky, nad ktorými vykonáva priamy dohľad. V rámci tohto testu bola použitá rovnaká metodika a postup ako v celoúnijnom záťažovom teste EBA, ale harmonogram bol skrátený s cieľom uskutočniť test pred ukončením tretieho programu finančnej pomoci Grécku v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch platí, že účelom záťažového testu nie je určiť, ktoré banky v teste uspeli a ktoré nie. Výsledky testu pomáhajú orgánu dohľadu určiť výšku kapitálu druhého piliera v rámci každoročného procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). Orgány dohľadu od bánk vyžadujú navýšenie kapitálu druhého piliera ako prudenciálnej kapitálovej rezervy nad rámec zákonných minimálnych kapitálových požiadaviek. Druhý pilier je prispôsobený špecifikám banky, t. j. jej obchodnému modelu, štruktúre riadenia a rámcu riadenia rizík. ECB v súčasnosti pre banky, nad ktorými vykonáva dohľad, vypracúva rozhodnutia SREP za rok 2018.

FAQ | Najčastejšie otázky o záťažovom teste EÚ v roku 2018

Kontaktnou osobou pre médiá je Uta Harnischfegerová, tel.: +49 69 1344 6321 alebo Esther Tejedor, tel.: +49 69 1344 95596.

POZNÁMKY:
Na uľahčenie porovnávania sa kapitálové koeficienty CET1 v tomto texte uvádzajú v „plne zavedenej podobe“ vychádzajúc z predpokladu, že banky už spĺňajú všetky regulačné kapitálové požiadavky, na ktoré sa vzťahujú prechodné opatrenia.

Zdroj: ECB

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.


Naspäť