Strednodobá predikcia P2Q 2020 - zhrnutie

10. 06. 2020 | Tlačová správa NBS

Pandémia koronovírusu ochromila globálnu ekonomiku. Rast svetového obchodu sa takmer zastavil v dôsledku postupného prijímania protipandemických opatrení. Samozrejme, podpísalo sa to pod výrazný prepad ekonomickej aktivity. V 1. štvrťroku sa Slovensko s výkonnosťou vrátilo pri prepade ekonomiky medzištvrťročne o 5,4 % späť do roku 2017. V tejto bezprecedentnej situácii pristúpila slovenská vláda k opatreniam s cieľom tlmiť sociálne následky a nápor na zdravotníctvo. Vládne opatrenia smerovali najmä na zachovanie pracovných miest, elimináciu výpadku príjmov domácností a udržanie dostatočnej likvidity podnikateľov.

Neistota prameniaca z ďalšieho epidemiologického vývoja predstavuje najväčšie riziko aktuálnej predikcie. V základnom scenári makroekonomickej predikcie sa očakáva, že sa podarí eliminovať šírenie vírusu, avšak niektoré reštrikčné opatrenia a zmeny v správaní spotrebiteľov a investorov môžu trvať dlhšie obdobie a úplné doznenie pandémie by malo prísť až s vakcináciou v budúcom roku. Bude to znamenať pozvoľné oživenie ekonomiky.

„Slovenská ekonomika je v tomto roku vo voľnom, viac než 10 percentom páde ... a ten nás z pohľadu výkonu ekonomiky vracia v čase o tri roky dozadu. Zároveň nám pretrvávajúcou neistota zahmlieva čitateľnosť budúceho vývoja a skrýva v sebe citeľné negatívne riziká," povedal guvernér Národnej banky Slovenska, Peter Kažimír.

Základný scenár predpokladá dvojciferný prepad ekonomiky v tomto roku (-10,3 %). Negatívny impulz bude pochádzať zo zahraničia a najväčší dosah bude mať v 2. štvrťroku. V dôsledku zavedenia núdzového stavu utrpela výrazné straty aj domáca časť ekonomiky.

Očakávame, že oživenie bude postupné. Ekonomika dosiahne predkrízovú úroveň až v prvej polovici roku 2022. V budúcom roku sa predpokladá rast hospodárstva o 8,4 % a v roku 2022 pridá ekonomika 4,5 %.

Aj napriek oživeniu ekonomiky by malo prísť k permanentnej strate potenciálneho produktu vplyvom zmien v globálnych obchodných vzťahoch, zániku firiem, jednorazových odpisov kapitálu a zníženej investičnej aktivity z dôvodu zhoršených finančných podmienok. Mix hospodárskych politík by však výraznou mierou mohol znížiť nepriaznivé dosahy na domácnosti a firmy.

Hlboká recesia si vyžiada daň na trhu práce vo forme úbytku pracovných miest. Prvé náznaky prišli už s údajmi za 1. štvrťrok. V 2. štvrťroku by sa malo prepúšťanie aj napriek pozitívnemu efektu vládnych opatrení ešte zrýchliť. Väčšina opatrení smerovala na udržanie pracovných miest, preto lepší obraz o situácii na trhu práce dáva v tomto prípade počet odpracovaných hodín, od ktorého sa odvíja aj príjem z práce. Vývoj v počte odpracovaných hodín ovplyvní aj potreba starostlivosti o maloleté deti počas obdobia zatvorených škôl. Predpokladá sa, že počet odpracovaných hodín v 1. polroku prudko poklesne, čo sa prejaví v poklese miezd. V druhej polovici roka by malo dôjsť vplyvom uvoľňovania opatrení k nárastu odpracovaných hodín, avšak v zamestnanosti sa to neprejaví. K trvalému zlepšeniu na trhu práce by malo dochádzať až s predpokladanou vakcináciou a výraznejším oživením ekonomiky. V cenovom vývoji by mal v krátkodobom horizonte dominovať efekt nákladových faktorov. Postupne sa začne prejavovať nízky spotrebiteľský dopyt, prepad cien ropy a inflácia sa spomalí. Pokles ekonomiky a prijatie vládnych opatrení na podporu zamestnanosti spôsobí výrazné zhoršenie hospodárenia vlády. Deficit v tomto roku by mohol dosiahnuť 8,2 % HDP a dlh narásť tesne nad hranicu 60 % HDP. Po doznení súčasnej krízy budú verejné financie čeliť výzvam v otázke dlhodobej udržateľnosti.

Aktuálna predikcia nesie v sebe významné riziká, ktoré sú vychýlené smerom nadol. V období neistoty sa vypracovali ďalšie dva scenáre. Prvý scenár je optimistický a predpokladá veľmi rýchlu obnovu zahraničného aj domáceho dopytu. Pesimistickejší scenár pracuje s predpokladmi negatívnejšieho dosahu koronavírusu na ekonomiku, a to najmä cez ďalšie vlny nákazy a opätovné prijatie prísnych administratívnych opatrení. Na druhej strane, účinná implementácia plánovaného rozpočtového balíka na podporu obnovy ekonomiky z úrovne EÚ predstavuje pozitívne riziko pre predpoveď ekonomického vývoja v zahraničí aj na Slovensku.

Záznam z TK / Zdroj: TA3

Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk, +421-2-5787 2162, +421-2-5787 2161, 

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.


Naspäť