Strednodobá predikcia P2Q 2020 – otázky a odpovede

10. 06. 2020 | Tlačová správa NBS

10 otázok a odpovedí k najnovšej predikcii NBS

V čom sa najviac zmenil pohľad analytikov Národnej banky na očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky? Prečo k týmto zmenám dochádza? Koľko ľudí príde o prácu a čo bude so mzdami tento rok? Budú ceny naďalej rásť? Do akej miery je možné veriť týmto predpovediam? Prečítajte si odpovede v zrozumiteľnom jazyku.

1. V čom sa líšia najnovšie predpovede vývoja ekonomiky od tej spred mesiaca?

Prišli tri dôležité zmeny:

  • Videli sme už čísla za prvý štvrťrok tohto roku. Tie boli mierne horšie, ako sme čakali.
  • Očakávame, že oživenie z tohtoročného prepadu ekonomiky bude pomalšie. Kým koncom apríla sme čakali, že slovenská ekonomika dosiahne svoju predkrízovú úroveň už koncom roka 2021, teraz to vidíme až na prvú polovicu roku 2022.
  • Trvalé následky krízy budú výraznejšie. Na konci roku 2022 by mala byť slovenská ekonomika o 6 percent menšia v porovnaní so scenárom bez krízy.

Dôsledkom je, že najnovšie očakávame dvojciferný pokles výkonnosti ekonomiky v tomto roku. V porovnaní s úpravami, ktoré sme museli robiť na jar tohto roku však už ide len takmer o kozmetickú zmenu. Napriek tomu nesie v sebe táto úprava dôležitý odkaz: podľa dostupných informácii sa potvrdzuje horší vývoj v mnohých smeroch, pričom tých dobrých správ je zatiaľ menej.

2. Prečo bude zotavenie trvať dlhšie?

Dostupné informácie naznačujú , že k vynájdeniu vakcíny resp. k upokojeniu situácie v súvislosti s vírusom covid-19 nedôjde tak skoro. Ľudia budú naďalej žiť v neistote, čo ovplyvní ich správanie aj ako spotrebiteľov, aj ako investorov. V menšej či väčšej miere môžu pretrvávať, alebo sa sporadicky znovu objaviť aj jemnejšie formy núdzových karanténnych opatrení. Toto platí na Slovensku aj v zahraničí. Pre nás je tiež nepriamo veľmi dôležité, že môže dôjsť aj k narušeniu globálnych obchodných vzťahov.

3. Z čoho vyplýva negatívny pohľad na dlhodobý vývoj ekonomiky?

Svet po koronakríze bude pravdepodobne trochu iný. Veľké nadnárodné spoločnosti budú hľadať spôsoby usporiadať výrobné procesy s dôrazom na väčšiu istotu zásobovania a odbyt.

To znamená že veľké fabriky, a tým aj mnohé ekonomiky budú fungovať menej efektívne. Inými slovami, ten nehmatateľný príspevok do nášho blahobytu, ktorý spočíva v dobrom nastavení procesov a organizácie práce bude nižší.

Zároveň, tým, že mnohé firmy a prevádzky počas krízy zaniknú, ich stroje, zariadenia a priestory bude v mnohých prípadoch potrebné úplne odpísať. No a  treba rátať aj s poklesom schopnosti ľudí zamestnať sa aj v inom ako pôvodnom zamestnaní. Bez rekvalifikácie a nového vzdelávania vyradí táto kríza mnohých natrvalo z pracovného trhu.


4. Sme si istí týmto príbehom?

Neistota okolo budúceho vývoja je veľká, to sa nemení.

Naďalej rozmýšľame v scenároch a aj najnovšiu predpoveď sprevádzajú dva alternatívne možné príbehy - jeden lepší, jeden horší.

Neistota ohľadom tohto roku je paradoxne menšia v porovnaní s jarnými predpoveďami. Je to vďaka číslam za prvý štvrťrok a rovnako vieme, koľko trvali prísne karanténne opatrenia. Aj preto je rozpätie medzi dobrým a zlým scenárom už menšie.

Na druhej strane, nami aktuálne očakávaný scenár leží bližšie k tomu lepšiemu. Aj toto má naznačiť, že je naďalej väčšie riziko, že skutočný vývoj bude horší, ako to očakávame. Platí to aj pre budúci rok, pričom práve ohľadom budúceho roku neistota mierne narástla.

5. Prečo by mal byť vývoj horší?

Môže prísť druhá či tretia vlna pandémie v intenzite, ktorá si znovu vyžiada zatváranie častí ekonomiky, či už u nás alebo u našich obchodných partnerov. Navyše sa môžu vyskytnúť aj vážnejšie problémy vo finančnom sektore, ktoré by ovplyvnili ochotu či schopnosť bánk financovať spotrebné úvery, hypotéky alebo investičné zámery podnikateľov. Prípadné obchodné vojny medzi veľkými ekonomikami sveta môžu tiež narušiť zotavenie z krízy. No a nezabudnime aj na možnosť, že sa vo verejných financiách, či už voľbou politikov alebo z núdze, začnú predčasne alebo prisilno uťahovať opasky.

6. Je šanca aj na pozitívne prekvapenia?

Iste, skoré vynájdenie vakcíny by bolo výbornou správou pre všetkých, vrátane ekonomiky. Ale aj razantné opatrenia cez rozpočet EÚ, ak ich politici tento rok schvália, môžu napomôcť rýchlejšiemu oživeniu ekonomiky. Dohoda na programe obnovy Európy - New Generation EU je potrebná čo najskôr, určite nie je čas čakať do zimy.

7. Čo všetko to znamená z pohľadu zamestnanosti?

Očakávame že na konci roka bude zamestnanosť, tak ako aj ekonomika ako celok, zhruba na úrovni roku 2017. Mali by sme prísť o približne 70 tisíc pracovných miest. To číslo môže byť podstatne vyššie, ak nebudú pôsobiť v dostatočnej miere prijaté opatrenia vlády. Kombináciou negatívnych faktorov sa môže vyšplhať až nad 100 tisíc.

8. Ani mzdy asi neporastú...

Podľa toho, kde človek pracuje. V súkromnom sektore budú mzdy pravdepodobne citeľne klesať. Najmä tým, že mnoho ľudí v tomto roku odpracuje menej hodín a aj odmeny by mali byť nižšie. Ako sa ekonomika začne zotavovať, postupne by odpracované hodiny, a tým aj mzdy mali relatívne rýchlo rásť. Hoci aj tu platí, že vývoj bez krízy by bol samozrejme lepší.

Ľudia pracujúci vo verejnom sektore až tak krízu nepocítia vďaka schváleným mzdovým úpravám. Verejný sektor je však v porovnaní so súkromným menší, takže mzdy v ekonomike ako celku klesnú.

9. A čo ceny, budú naďalej rásť?

V tomto roku áno. Očakávania na budúci rok sú už zložitejšou otázkou.

Tento rok nám ceny naďalej tlačia smerom hore potraviny. Mnohé prevádzky, ktoré prežijú krízu, asi nebudú v pozícii znižovať ceny vzhľadom na svoje fixné náklady a záväzky. A ak by dopyt spotrebiteľov v niektorých sektoroch narazil na obmedzenú ponuku, či už kvôli zániku prevádzok, alebo z dôvodu pretrvávajúcich administratívnych obmedzení, ceny by mohli v tých prípadoch dokonca rásť.

Pre celkový obraz je nutné dodať, že zažívame obdobie celosvetového prepadu cien ropy. Tento pád priamo aj nepriamo znižuje náklady a ceny v ekonomike. Okrem toho slabšia kúpyschopnosť obyvateľstva a menší hlad podnikateľov po investíciách bude tiež tlačiť ceny nadol. Odhadujeme, že práve tento efekt má byť silný v priebehu budúceho roku. Nie je potom možné vylúčiť ani prechodný celkový pokles cien.

10. Verejné financie asi vykážu riadnu sekeru...

Áno, očakávame, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu - teda deficit - narastie na vyše 8 miliárd eur. Verejný dlh by mal presiahnuť 60 percent ročného objemu príjmov, ktoré ekonomika vygeneruje.

Dôvodov je hneď niekoľko. Do štátnej pokladnice plynie menej daní. Ľudia menej pracujú a nakupujú, pričom firmy majú menšie zisky. Vláda tiež prijala opatrenia na pomoc ekonomike, ktoré priamo ovplyvňujú rozpočet zhruba približne v objeme 2 miliárd eur.

Východisková pozícia síce mohla byť lepšia, no takémuto dramatickému vývoju sa nedalo vyhnúť. Je dôležité a férové povedať, že pre ekonomiku, pracovné miesta a príjmy ľudí by bolo zlé, keby vláda začala hneď s uťahovaním opaskov. To ale neznamená, že nie je potrebné prísť vo vhodnom momente s premysleným plánom konsolidácie.

Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: press@nbs.sk, +421-2-5787 2162, +421-2-5787 2161, 

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.


Naspäť