Editoriál prezidentky ECB Christine Lagardovej

09. 04. 2020 | Tlačová správa ECB

Komentár prezidentky ECB Christine Lagardovej zverejnený 9. apríla 2020 v Hospodárskych novinách. 

Verejné orgány na celom svete sa mobilizujú v boji proti koronavírusu. COVID‑19 je novým druhom hospodárskeho šoku, ktorý nie je možné riešiť postupmi z minulosti. Potrebujeme politiky zamerané na tých, ktorí sú tejto kríze vystavení najviac. 

Dnes sú to podniky a rodiny, ktoré čelia prudkému poklesu príjmov a rastúcim obavám o budúcnosť. Opatrenia ECB sú určené práve im. V rámci svojho mandátu sme naše opatrenia postavili tak, aby sa likvidita dostala k občanom a sektorom, ktorí podporu potrebujú najviac. 

Na pochopenie podstaty našich opatrení si však najskôr musíme uvedomiť, v čom spočíva výnimočnosť tejto krízy. Jej príčiny sú iné ako v prípade finančnej krízy alebo klasickej recesie. Prudký pokles hospodárskej aktivity je dôsledkom nevyhnutného rozhodnutia požiadať ľudí, aby zostali doma. Je preto nevyhnutné zabrániť zatváraniu životaschopných podnikov a strate zamestnania v dôsledku dočasnej krízy, za ktorú podniky ani ich zamestnanci nemôžu.

Pracovné miesta sú v súčasnosti ohrozené viac než kedykoľvek od 30. rokov minulého storočia. V roku 2009 napríklad počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v Spojených štátoch predstavoval najviac 665‑tisíc za jeden týždeň. Predminulý týždeň však ich počet dosiahol 3,3 milióna a minulý týždeň až 6,6 milióna. V Európe síce nezamestnanosť na aktuálny vývoj zvyčajne reaguje pomalšie a menej výrazne, no znepokojivé signály už vidieť: index nákupných manažérov (PMI) týkajúci sa zamestnanosti v marci zaznamenal rekordný pokles. 

Aby sme sa vyhli trvalým škodám, musíme ekonomiku "pozastaviť" a udržať ju čo najbližšie k jej stavu pred vypuknutím epidémie. Na tento účel je možné použiť rôzne nástroje. Jedným z nich je zavedenie vládnych programov na krátkodobú podporu zamestnanosti. Ďalším je mobilizácia bankového systému, aby podnikom poskytoval potrebný prevádzkový kapitál na nepretržité vyplácanie miezd a úhradu faktúr. Vzhľadom na prevažne bankové zdroje financovania hospodárstva eurozóny stimulácia úverových tokov prispeje k urýchlenej distribúcii likvidity do všetkých kútov hospodárstva. 

Vlády a centrálne banky zároveň prijímajú ďalšie kroky, aby banky na túto úlohu pripravili. Štátne úverové záruky bankám znižujú kreditné riziko: v eurozóne už boli na takéto programy vyčlenené prostriedky vo výške približne 16 percent HDP. ECB zároveň prostredníctvom dostatočnej likviditnej podpory banky zbavuje rizika nedostatku likvidity, pričom zabezpečuje naďalej priaznivé podmienky financovania pre širšiu ekonomiku.

Na dosiahnutie týchto cieľov sme zaviedli dva druhy opatrení. 

Po prvé, rozsiahle cielené opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, aby sa likvidita dostala k tým, ktorí ju potrebujú najviac. Prostredníctvom našich nových cielených úverových operácií v objeme až do približne troch biliónov eur môžu banky získať likviditu so zápornou sadzbou až ‑0,75 percenta, čo je najnižšia úroková sadzba v našej histórii. Z minulosti vieme, že takéto opatrenia môžu byť vysoko účinné. Dve predchádzajúce kolá takýchto cielených operácií podľa našich odhadov banky motivovali požičať o približne 125 miliárd eur viac, než by boli ochotné poskytnúť, ak tieto operácie neboli k dispozícii. 

Na to, aby banky mohli tieto nové operácie využívať v plnej miere, sme zároveň zaviedli cielené opatrenia na uvoľnenie požiadaviek na zábezpeku, predovšetkým v prípade úverov menším podnikom, živnostníkom a súkromným osobám. Národné centrálne banky Eurosystému môžu ako zábezpeku v našich úverových operáciách akceptovať úverové pohľadávky voči podnikom a živnostníkom, ktoré sú kryté programami záruk zavedenými v súvislosti s epidémiou COVID‑19, vrátane menších úverov. 

Tieto opatrenia budú banky motivovať poskytovať úvery mikropodnikom a živnostníkom ‑ ktorí majú zvyčajne viac obmedzený prístup k úverom ‑ a refinancovať ich pomocou prostriedkov, ktoré môžu za záporný úrok získať od nás na obdobie až do troch rokov. V eurozóne pracuje až 22 miliónov samostatne zárobkovo činných osôb, čo predstavuje 14 percent všetkých zamestnaných ľudí. Na Slovensku je to 13,3 percenta. Tieto opatrenia tak sprístupnia úverové prostriedky väčšej časti našej pracovnej sily. 

Po druhé, ECB vo veľkom rozsahu nakupuje dlhopisy verejného i súkromného sektora, aby z výhodných podmienok financovania mohli ťažiť všetky sektory hospodárstva. V rámci nášho núdzového pandemického programu a ďalších programov nákupu aktív môžeme do konca tohto roka nakúpiť dlhopisy v hodnote viac ako jeden bilión eur. V rámci tohto núdzového programu sa zároveň pri nákupoch môžeme podľa potreby zameriavať na rôzne triedy aktív a jurisdikcie. Nákupy aktív sme okrem toho rozšírili o komerčné cenné papiere, ktoré pre podniky predstavujú dôležitý zdroj likvidity. Toto opatrenie má podnikom pomôcť pri riadení každodenných peňažných tokov a zabrániť nepotrebnému prepúšťaniu. 

Všetky tieto kroky potvrdzujú, že počas jednej z najväčších makroekonomických pohrôm dnešnej doby nebudeme tolerovať žiadne procyklické sprísňovanie finančných podmienok. Naše opatrenia však budú účinnejšie, ak sa budú všetky politiky navzájom podporovať. Je nevyhnutné, aby boli v reakcii na túto krízu vo všetkých častiach eurozóny prijaté dostatočne rázne rozpočtové opatrenia. Vlády jednotlivých krajín sa musia navzájom podporovať, aby mohli proti tomuto spoločnému šoku, za ktorý nie je nikto zodpovedný, spoločne zakročiť optimálnymi politickými opatreniami. 

Plné zosúladenie rozpočtovej a menovej politiky ‑ a rovnocenné podmienky boja proti vírusu ‑ predstavujú najlepší spôsob, ako chrániť naše výrobné kapacity a zamestnanosť, vďaka čomu sa po prekonaní epidémie koronavírusu dokážeme vrátiť k udržateľnej úrovni rastu a inflácie. Vyliečiť sa musia všetky krajiny, inak budú trpieť aj ostatní. Solidarita je teraz v našom vlastnom záujme. ECB bude aj naďalej plniť svoju úlohu tým, že bude udržiavať cenovú stabilitu a slúžiť občanom Európy. 

 

Zdroj: ECB

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.


Naspäť