ECB ponecháva kapitálové požiadavky a odporúčania pre banky na stabilnej úrovni a zvyšuje transparentnosť

28. 01. 2020 | Tlačová správa ECB

  • Celkové požiadavky a odporúčania SREP týkajúce sa kapitálu CET1 zostávajú v roku 2019 oproti roku 2018 nezmenené na úrovni 10,6 %.
  • V záujme zvýšenia transparentnosti ECB zverejňuje údaje za jednotlivé banky.
  • Najproblematickejšou oblasťou je vzhľadom na nízku ziskovosť aj naďalej riziko obchodného modelu.
  • V oblasti interného riadenia naďalej vidieť známky zhoršovania.

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejnila výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process - SREP) za rok 2019. Celkové požiadavky a odporúčania SREP týkajúce sa vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 - CET1) zostávajú v roku 2019 oproti roku 2018 nezmenené na úrovni 10,6 %. CET1, zložený prevažne z kmeňových akcií, predstavuje najkvalitnejší kapitál banky. Priemerná výška požiadaviek druhého piliera, ktoré jednotlivým bankám stanovujú orgány dohľadu, predstavovala 2,1 % a výška nezáväzných odporúčaní druhého piliera 1,5 %, čo je v oboch prípadoch rovnako ako v predchádzajúcom roku.

SREP je hodnotenie, v rámci ktorého orgány dohľadu každoročne preverujú riziká jednotlivých bánk a následne určujú individuálne kapitálové požiadavky a odporúčania, ktoré majú banky plniť nad rámec zákonných minimálnych kapitálových požiadaviek.

ECB v záujme zvýšenia transparentnosti po prvý raz zverejňuje aj celkové výsledky podľa obchodného modelu a informácie za jednotlivé banky o požiadavkách druhého piliera. V rámci súčasného cyklu SREP už spolu 108 bánk súhlasilo so zverejnením týchto údajov, resp. požiadavky druhého piliera zverejnilo na svojej internetovej stránke.

„S celkovou úrovňou kapitálovej primeranosti významných inštitúcií pod naším dohľadom sme vcelku spokojní," uviedol predseda Rady ECB pre dohľad Andrea Enria. „Naše hodnotenie poukázalo na niektoré pretrvávajúce obavy, predovšetkým pokiaľ ide o obchodné modely, interné riadenie a operačné riziká bánk. Na tieto oblasti sa budeme v rámci našej činnosti dohľadu zameriavať intenzívnejšie."

Celková úroveň CET1 vyžadovaná orgánmi dohľadu vrátane systémových a proticyklických rezerv, ktoré bankový dohľad ECB nestanovuje, sa zvýšila o 20 bázických bodov na11,7 %. Príčinou bolo zvýšenie proticyklickej rezervy o 10 bázických bodov a systémových rezerv taktiež o 10 bázických bodov.

Úroveň CET1 vo väčšine významných inštitúcií prevyšuje úroveň celkových kapitálových požiadaviek a odporúčaní. Zo 109 bánk, ktoré boli zapojené do cyklu SREP 2019, bola úroveň CET1 v prípade šiestich bánk pod hladinou odporúčaní druhého piliera. Bankám, ktoré v poslednom štvrťroku 2019 neprijali uspokojivé opatrenia, boli uložené nápravné opatrenia s presným harmonogramom plnenia.

Hodnotenie SREP sa zameriava na štyri prvky: životaschopnosť a udržateľnosť obchodných modelov, adekvátnosť interného riadenia a riadenia rizík, kapitálové riziká (vrátane kreditného rizika, trhového rizika, úrokového rizika v bankovom portfóliu a operačného rizika) a riziká ohrozujúce likviditu a financovanie. Každému z týchto prvkov v každej banke je na základe hodnotenia udelené individuálne skóre od 1 do 4 (1 = najlepšie skóre, 4 = najhoršie skóre). Na základe týchto individuálnych hodnôt je potom v súlade so zásadami SREP stanovenými Európskym orgánom pre bankovníctvo vypočítané celkové skóre od 1 do 4.

Podiel bánk s celkovým skóre 3 sa zvýšil z 38 % v roku 2018 na 43 % v roku 2019. Podiel bánk s najhorším skóre 4 sa zároveň znížil z 10 % na 8 %. Percentuálny podiel bánk so skóre 2 sa znížil z 52 % na 49 %. Skóre 1 nezískala žiadna významná banka.

Skóre SREP sa výrazne zhoršilo v troch oblastiach:

  •          V rámci hodnotenia obchodných modelov sa zistilo, že v prípade väčšiny významných inštitúcií sú výnosy pod úrovňou kapitálových nákladov, čo obmedzuje ich schopnosť prirodzene generovať kapitál a vydávať nové akcie. Pre obavy z nízkej ziskovosti sa orgány dohľadu v čoraz väčšej miere zameriavajú na odolnosť bánk do budúcnosti a na udržateľnosť ich obchodných modelov.
  •          Zdrojom obáv z hľadiska dohľadu je aj interné riadenie: celkové skóre dosiahnuté v tejto oblasti sa v posledných rokoch zhoršuje. Tri zo štyroch bánk (76 % v roku 2019 oproti 67 % v roku 2018) dosiahli skóre 3. Skóre 2 dosiahlo len 18 % bánk (25 % v roku 2018). Zistenia vo veľkom počte prípadov poukazujú na neúčinnosť riadiacich orgánov a slabé interné kontrolné mechanizmy.
  •          Niektoré banky navyše vykázali významné straty, väčšinou v dôsledku incidentov spojených s rizikom konania. Táto skutočnosť sa odráža v rastúcom počte bánk, ktoré v prípade operačného rizika dosiahli skóre 3: oproti 63 % v roku 2018 ich v roku 2019 bolo 77 %. Na operačnom riziku sa významnou mierou podieľajú aj riziká v oblasti informačných technológií a kybernetické riziká.

Vzhľadom na zhoršovanie výsledkov orgány dohľadu zintenzívnia hodnotenie udržateľnosti obchodných modelov a od bánk budú aj naďalej vyžadovať zvyšovanie účinnosti ich riadiacich orgánov a posilňovanie interných kontrolných mechanizmov a riadenia rizík.

Aktuálne cyklus SREP poukázal na to, že banky s vysokým objemom problémových úverov (non‑performing loan - NPL) celkovo plnia stanovené ciele pri sanácii súvah. Orgány dohľadu týmto bankám odporúčajú venovať naďalej veľkú pozornosť zlepšovaniu profilu kreditného rizika.

Pred piatimi rokmi, keď ECB prevzala zodpovednosť za úlohy v oblasti dohľadu, predstavoval objem NPL významných inštitúcií približne 1 bil. € (pomer NPL na úrovni 8 %). Ku koncu septembra 2019 táto suma klesla na 543 mld. € (pomer NPL na úrovni 3,4 %).

Pokiaľ ide o likviditné riziká, celkové skóre poukazujú na dobrú likviditnú pozíciu bánk. V tejto kategórii dosiahlo 76 % bánk skóre 2 (70 % v roku 2018) a len štyri banky dosiahli skóre 1 (v roku 2018 ich bolo dvanásť). Mnohým významným inštitúciám sa nepodarilo dosiahnuť vlastné ciele na rok 2018 v súvislosti s plánom financovania, okrem iného v dôsledku zmien v ich očakávaniach menových podmienok.

Kontaktné osoby pre médiá: %20Uta.Harnischfeger[at]ecb.europa.eu, tel.: +49 69 1344 6321; andrea.zizola[at]ecb.europa.eu, tel.: +49 69 1344 6551.

Poznámky

●     Cyklus hodnotenia SREP 2019 vo všeobecnosti vychádza z koncoročných údajov za rok 2018. Rozhodnutia vyplývajúce z hodnotenia SREP 2019 sú platné na rok 2020.

●     Rezerva na zachovanie kapitálu, proticyklická rezerva a systémové rezervy (systémové rezervy zahŕňajú rezervy pre globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII) a ostatné systémovo dôležité inštitúcie (O-SII) a systémové riziko) predstavujú zákonné požiadavky stanovené smernicou EÚ o kapitálových požiadavkách (CRD IV) alebo vnútroštátnymi orgánmi.

●     Kapitálové požiadavky vyplývajúce z hodnotenia SREP pozostávajú z dvoch častí. Prvou sú požiadavky druhého piliera (Pillar 2 requirement - P2R) určené na pokrytie rizík, ktoré sú podhodnotené alebo nie sú kryté prvým pilierom. Druhou sú odporúčania druhého piliera (Pillar 2 guidance - P2G), ktoré bankám indikujú primeranú výšku kapitálu ako dostatočnú kapitálovú rezervu na prekonanie náročných situácií, predovšetkým na základe zistení nepriaznivého scenára v záťažových testoch orgánov dohľadu. Požiadavky P2R sú záväzné a ich nedodržanie môže mať pre banky priame právne následky. Odporúčania P2G sú síce nezáväzné, no bankový dohľad ECB v každom prípade očakáva, že ich banky budú dodržiavať.

Zdroj: ECB

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.


Naspäť