Informácia Národnej banky Slovenska k situácii v eurozóne a nevyhnutné opatrenia na stabilizáciu situácie

09. 09. 2011 | Tlačová správa NBS

Národná banka Slovenska pripravila Informáciu k situácii v eurozóne a nevyhnutné opatrenia na stabilizáciu situácie, ktorú  predniesol na rokovaní vlády SR dňa 7. septembra 2011 guvernér NBS Jozef Makúch. 

1. Aktuálna situácia v eurozóne

O  situácii v eurozóne aktuálne  informoval prezident ECB J.C. Trichet na tlačovej konferencii vo Frankfurte n. Mohanom včera, t. j. 8.9.2011. Úvodné slovo prezidenta ECB je k dispozícii na stránke: http://www.ecb.int/press/pressconf/2011/html/is110908.en.html .

V auguste 2011 Rada guvernérov ECB v súlade s očakávaniami ponechala bezo zmeny menovopolitické úrokové sadzby a šírku koridoru automatických operácií. Rada guvernérov ECB ďalej rozhodla o uskutočnení šesťmesačnej operácie a  predĺžení výkonu refinančných operácií nezmeneným spôsobom, a to tzv. Fixed Rate Full Allotment (FRFA), prostredníctvom ktorých ECB uspokojuje záujem všetkých bánk o likviditu cez refinančné operácie za fixnú sadzbu rovnajúcu sa kľúčovej sadzbe ECB, na nasledujúci štvrťrok, tzn. do konca decembrovej periódy. Reakcia na peňažnom trhu bola viditeľná, a to v poklese úrokových sadzieb na spotovom a derivátovom trhu.

Refinančné zdroje z ECB sa najvýraznejšie navýšili prostredníctvom mimoriadne uskutočnenej šesťmesačnej operácie, v ktorej sa zaznamenal dopyt v sume takmer 50 mld. eur. K parciálnemu nárastu prostriedkov došlo aj v dlhodobejšej refinančnej operácii so splatnosťou periódy, a to o 8 mld. eur na takmer 76 mld. eur. Na likviditnú situáciu nemal žiaden vplyv uskutočnený trojmesačný tender, pretože sa celkový dopyt po dlhších zdrojov navýšil len o 1 mld. eur na 49 mld. eur.

Okrem refinančných operácií, ECB pokračovala aj v realizácii 7-dňových dolaďovacích operácií na odčerpanie likvidity dodanej prostredníctvom programu SMP. Plánovaná suma 7-dňovej sterilizácie bola ovplyvnená predovšetkým uskutočnenými intervenčnými nákupmi. Dôsledkom výraznej aktivity na sekundárnom dlhopisovom trhu periférnych krajín eurozóny výška plánovanej sumy operácie podstatne vzrástla z predošlých 74 mld. eur na 115,5 mld. eur.

Celková refinančná pozícia Eurosystému z menovo-politických operácií (vrátane programu CBPP) k 31.8.2011 stúpla na 572 mld. eur. Suma nakúpených krytých dlhopisov v rámci programu CBPP klesla o 65 mil. eur na 59,7 mld. eur. Podiel MRO na aktuálnej refinančnej pozícii (bez vplyvu programu CBPP) tvorí 24 % a zostatok pokrývajú zdroje z dlhodobejších operácií LTRO. V rámci nich sa dominantné zastúpenie trojmesačných zdrojov znížilo (68 %) vplyvom uskutočnenej šesťmesačnej operácie LTRO, ktorá sa podieľa na dlhodobejších zdrojoch 15 %.

Európske banky však mali počas sledovaného obdobia (august) dočasne okrem zdrojov z refinančných operácií aj prostriedky dodané prostredníctvom programu SMP. Európske banky počas augusta čerpali jednodňové zdroje prostredníctvom automatickej operácie maximálne do 600 mil. eur. Len v štyroch prípadoch bolo zaznamenané vyššie O/N refinancovanie (1,3 až 4,1 mld. eur).

Na začiatku sledovaného obdobia sa pozornosť trhu opätovne sústredila prevažne na Španielsko a Taliansko. Dôvodom boli obavy z udržateľného vývoja verejných financií v spomínaných krajinách. Výnosy 10-ročných španielskych a talianskych štátnych dlhopisov stúpli nad úroveň 6 %, ktorá sa považuje za dlhodobo neudržateľnú pre verejné financie. Stupňujúce sa napätie na periférnom dlhopisovom trhu sa ECB najprv pokúsila zmierniť obnovením intervenčných nákupov v rámci programu SMP. Na zintenzívnené napätie zareagovala ECB mimoriadnym rozhodnutím o zaradení španielskych a talianskych štátnych dlhopisov do programu SMP. K najviditeľnejšej zmene vo vývoji výnosových kriviek štátnych dlhopisov periférnych krajín došlo 8. augusta, kedy Eurosystém intervenoval na dlhopisovom trhu v najvýraznejšej sume. Minoritné zastúpenie mali írske a portugalské štátne dlhopisy. Podobne ako výnosy klesali, tak sa oproti nemeckému benchmarku zužovali aj spready periférnych krajín, napr. výnosy desaťročných španielskych a talianskych štátnych dlhopisov klesli k úrovni 5 %. Avšak tieto začali znovu stúpať a dňa 6.9.2011 španielske cenné papiere mali výnos 5,25 %, talianske 5,51 %.

V súvislosti s programom SMP je potrebné zdôrazniť, že ide o dočasný program, ktorý v žiadnom prípade nemôže suplovať absenciu prijímaných opatrení zo strany vlád členských krajín eurozóny.

Najviac sa zužovali spready periférnych krajín zaradených do intervenčných nákupov. Výnosy gréckych štátnych dlhopisov stúpli na nové historické maximum, a to pri dvojročných k 46 %, pri päťročných nad 22 % a pri desaťročných nad 18 %.

2. Fiškálna konsolidácia vo vybraných štátoch eurozóny

Základným predpokladom na riešenie problémov eurozóny je čo najrýchlejšie zavedenie fiškálnych opatrení na konsolidáciu verejných financií jednotlivých členských štátov. V tomto smere ECB vysiela pravidelné signály vládam členských štátov, či už na tlačových konferenciách prezidenta ECB ako aj prostredníctvom vystúpení členov Rady guvernérov. Zdôrazňujeme, že ECB/Eurosystém nedisponuje inštrumentáriom, ktoré by jej umožňovalo riešiť fiškálne problémy členských štátov. Tieto nástroje a zodpovednosť za ich použitie majú v rukách vlády členských štátov. Potrebnú fiškálnu konsolidáciu je možno rozdeliť do 2 častí:

  • krátkodobú s cieľom stabilizovať rozpočty jednotlivých členských štátov tak, aby deficity klesli v prvej etape pod 3 % a v ďalšej etape sa hospodárilo s vyrovnanými, prípadne prebytkovými rozpočtami a aby celková výška štátneho dlhu bola limitovaná
  • dlhodobú, ktorá má za cieľ dobudovanie fiškálneho piliera Hospodárskej a menovej únie, o ktorý by sa mohlo euro ako spoločná mena spoľahlivo oprieť.

Na ilustráciu uvádzame prehľad konsolidačných opatrení vo fiškálnej oblasti vo vybraných štátoch eurozóny:

NEMECKO

  • prebytkové rozpočty za roky 2007 a 2008, v roku 2009 deficit 3,0 % HDP a 2010 deficit 3,3 % HDP, prognóza na rok 2011 1,8 % HDP (nemecké ministerstvo financií očakáva, že deficit štátneho rozpočtu krajiny v tomto roku ešte poklesne na úroveň 1,5 % HDP a vyrovnaný rozpočet Nemecko dosiahne v roku 2014.)
  • v roku 2010 pripravený konsolidačný balíček v celkovej hodnote úspor 80 mld. EUR do roku 2014
  • v roku 2010 zahrnulo do svojej ústavy paragraf, ktorý od roku 2016 zakazuje vláde hospodáriť s rozpočtovým deficitom vyšším ako 0,35 % HDP. Od roku 2020 bude zakázaný akýkoľvek deficit, naopak bude musieť hospodáriť s prebytkom.

TALIANSKO

  • 12. augusta vláda predstavila balíček úsporných opatrení, ktoré by mali do roku 2014 kumulatívne znížiť deficit štátneho rozpočtu o 3,2% HDP s tým, že v roku 2013 dosiahne vyrovnaný rozpočet (návrh sa diskutuje v parlamente);

ŠPANIELSKO

  • 23. august: parlament schválil ďalšie fiškálne opatrenia - španielska vláda chce znížiť v tomto roku deficit rozpočtu na 6 % HDP z úrovne 9,2 % HDP v minulom roku
  • 2. septembra bol španielskemu parlamentu predložený návrh novely článku 135 ústavného zákona, ktorý sa týka limitov pre verejné výdavky od roku 2020. Detaily budú stanovené v samostatnom zákone, zatiaľ je politická zhoda na stanovení limitu na štrukturálny deficit vo výške 0,4 % HDP.

FRANCÚZSKO

  • 24. august: nový balík úsporných opatrení - cieľom je znížiť rozpočtový schodok tento rok na 5,7 %, na budúci rok na 4,5 % a v ďalšom roku pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
  • predseda vlády Francois Fillon informoval, že vláda znížila svoj odhad rastu ekonomiky na budúci rok z 2,25 % na 1,75 %. Prognózu rastu zhoršila aj pre tento rok, a to z 2 % na 1,75 %.
  • súčasťou dodatočných úsporných opatrení je aj nová daň vo výške 3 % pre tých, ktorí ročne zarábajú viac než 500.000 eur. Tá ostane v platnosti, dokiaľ Francúzsko nedostane rozpočtový schodok pod 3 % HDP, s čím sa počíta v roku 2013.
  • medzi ďalšie opatrenia patrí napríklad zvýšenie dane z alkoholu, tabakových výrobkov či sladených nápojov.

CYPRUS

  • nová cyperská vláda načrtla úsporné opatrenia v hodnote 600 mil. eur
  • deficit verejných financií v roku 2012 stanovený na úroveň 2,5 % (HDP)
  • úsporné opatrenia predpokladajú, že cyperským štátnym zamestnancom sa v najbližších troch rokoch nezvýšia platy. DPH sa má zvýšiť o dva percentuálne body na 17 % a daň z príjmov u ľudí zarábajúcich 60 tisíc eur ročne a viac sa má zdvihnúť na 35 % z terajších 30 %
  • viac by sa mali zdaňovať aj úroky z vkladov v bankách

PORTUGALSKO

  • vláda pripravuje ďalšie balíky úsporných opatrení s cieľom neprekročiť plánovaný deficit rozpočtu 5,9% v roku 2011

Konsolidačné programy Portugalska a Írska postupujú podľa dohodnutých harmonogramov, čo umožnilo uvoľniť ďalšiu tranžu z prostriedkov MMF a EÚ. 

3. Implikácie pre fiškálnu politiku SR

Je potrebné, aby  vláda SR čo najskôr implementovala opatrenia na stabilizáciu verejných financií, ktoré zabezpečia čo najrýchlejšie dosiahnutie vyrovnaného, prípadne prebytkového rozpočtu v strednodobom horizonte v súlade so zásadami Paktu stability a rastu. Tiež je potrebné realizovať štrukturálne reformy s cieľom zvýšiť flexibilitu ekonomiky a podpory udržateľného hospodárskeho rastu v dlhodobom horizonte.

V tejto súvislosti je čo najskôr potrebné implementovať reformy, ktoré si vláda SR vytýčila v národnom programe reforiem SR 2011 - 2014, a to najmä:

  • Reforma fiškálneho rámca (konsolidácia verejných financií; zákon o rozpočtovej zodpovednosti - výdavkové limity, dlhová brzda, nezávislá fiškálna rada, sankcie; striktné pravidlá pre hospodárenie obcí miest a VÚC)
    NBS víta zavedenie fiškálnych limitov a ambíciu vyrovnaných centrálnych, ako aj miestnych rozpočtov v čo najkratšom časovom horizonte. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby bola zabezpečená vymožiteľnosť fiškálnych pravidiel vrátane stanovenia sankcií v prípade ich potenciálneho porušenia.
  • Daňovo-odvodová reforma (zabezpečenie adekvátnosti príjmov verejných financií, zvýšenie efektívnosti správy a výberu daňových príjmov)
  • Reforma dôchodkového systému (zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti)
  • Zlepšenie podnikateľského prostredia v SR (podpora flexibility ekonomiky)

V rámci tendencie smerovania integračného procesu v rámci štátov eurozóny by malo byť snahou Slovenskej republiky zostať súčasťou väčšieho hospodárskeho celku aj v prípade iniciatív prehĺbenia hospodárskej integrácie eurozóny. V tejto súvislosti sa dá očakávať posilnenie hospodárskeho riadenia eurozóny a harmonizácia politík členských štátov aj v oblasti priamych daní.

 

 

NBS víta rozhodnutie vlády, ktorým schválila návrh na uzavretie Dodatku k Rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji. Súčasne očakáva, že Národná rada SR s Dodatkom k Rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji vysloví súhlas.

 

Národná banka Slovenska
tlačové a edičné oddelenie
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
Kontakt: +421-2-5787 2142, +421-2-5865 2142, +421-2-5787 2169, +421-2-5865 2169

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.


Naspäť