Základné informácie

Predchádzajúci vývoj na finančných trhoch ukázal, že tradičný výkon dohľadu nad finančným trhom zameraný na stabilitu jednotlivých finančných inštitúcií nie je dostatočný na zabezpečenie stability finančného systému ako celku. Hlavným dôvodom je, že spoločné správanie finančných inštitúcií, spoločné vystavenia voči rizikám, prepojenia medzi inštitúciami a možné cezhraničné dopady národných opatrení neboli komplexne predmetom dohľadu nad finančným trhom.

Aj keď niektoré z týchto systémových rizík boli identifikované, zodpovednosť orgánov za zmiernenie týchto rizík bola nejasne definovaná. Samotná identifikácia rizika sa ukázala ako nedostatočná na zabezpečenie zmierňovania týchto rizík. Táto skutočnosť viedla k vytvoreniu konceptu politiky obozretnosti na makroúrovni, v rámci ktorého je analýza rizík z hľadiska finančnej stability doplnená právomocou a zodpovednosťou orgánov prijať opatrenia na zmiernenie týchto rizík.

Politiku obozretnosti na makroúrovni je preto možné definovať ako neustály proces identifikácie, sledovania, posudzovania a zmierňovania rizík, ktoré hrozia finančnej stabilite. Prostredníctvom predchádzania týmto rizikám a ich zmierňovaním politika prispieva k posilňovaniu odolnosti finančného systému a obmedzovaniu nárastu systémových rizík v záujme ochrany stability finančného systému ako celku. Politiku obozretnosti na makroúrovni tak možno chápať, popri dohľade zameranom na individuálne finančné inštitúcie, ako jeden z významných pilierov pre udržanie robustného a stabilného finančného systému. Zameranie tejto politiky vzhľadom na jej povahu nie je obmedzené len na bankový sektor, ale zahŕňa celý finančný sektor. 

Bližšie informácie sú dostupné aj v odpovediach na najčastejšie otázky:

1. Čo je to finančná stabilita?
2. Aká je úloha politiky obozretnosti na makroúrovni?
3. Aké má ciele politika obozretnosti na makroúrovni?
4. Kto ju vykonáva?
5. Ako sa vykonáva politika obozretnosti na makroúrovni?
6. Aký vplyv má politika obozretnosti na makroúrovni na ekonomiku?
7. Je možné predvídať rozhodnutia politiky obozretnosti na makroúrovni?
8. Aká legislatíva ju ustanovuje?
9. Aké má postavenie v Európskej únii?
10. Kde nájdem aktuálne informácie o finančnej stabilite na Slovensku?
11. Čo sú lokálne systémovo významné banky?

1. Čo je to finančná stabilita?

Finančná stabilita je stav finančného sektora, pri ktorom je finančný sektor ako celok schopný plynule plniť svoje základné funkcie aj pri výraznejších negatívnych šokoch, či už v externom, alebo domácom ekonomickom a finančnom prostredí. Stabilita finančného sektora je pritom vnímaná ako nevyhnutný predpoklad pre zdravé fungovanie reálnej ekonomiky a správanie finančného sektora by nemalo prehlbovať ekonomický cyklus.  Národná banka Slovenska prispieva k stabilite finančného systému ako celku, pričom za týmto účelom vykonáva najmä dohľad nad finančným trhom.

Pre finančnú stabilitu je nevyhnutné finančné zdravie a dobre fungujúce vnútorné procesy vo finančných inštitúciách. Zároveň však na finančnú stabilitu významne vplývajú aj ostatní účastníci finančného trhu - nefinančné spoločnosti, domácnosti a vláda a legislatívne a regulačné prostredie. Preto za dôležitú súčasť prispievania k finančnej stabilite považuje Národná banka Slovenska aj pravidelné informovanie verejnosti o stabilite finančného sektora a trendoch, ktoré môžu stabilitu ohrozovať. Za týmto účelom Národná banka Slovenska publikuje dvakrát ročne Správu o finančnej stabilite, ktorá sa primárne zaoberá identifikovaním hlavných rizík pre stabilitu finančného sektora na Slovensku.

2. Aká je úloha politiky obozretnosti na makroúrovni?

Dohľad nad finančným trhom sa zameriava na stabilitu individuálnych finančných inštitúcií a vystavenie individuálnych finančných subjektov voči jednotlivým rizikám. Finančná kríza z minulých rokov však ukázala, že takéto úzke zameranie dohľadu nad finančným trhom nepostačuje na zabezpečenie finančnej stability. Preto sa vytvorila nová politika s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu finančného systému ako celku.

Úlohou politiky obozretnosti na makroúrovni je identifikovať, monitorovať a zmierňovať systémové riziká pre finančný systém. Práve povinnosť riziká zmierňovať robí oblasť obozretného dohľadu na makroúrovni politikou, keďže doteraz bola táto oblasť zameraná najmä na monitorovanie a identifikáciu rizík.

3. Aké má ciele politika obozretnosti na makroúrovni?

Základným a strategickým cieľom politiky obozretnosti na makroúrovni je prispievať k udržiavaniu stability finančného systému ako celku. Súčasťou toho je najmä posilňovanie odolnosti finančného systému a znižovanie systémového rizika. Tým sa zabezpečení udržateľný príspevok finančného systému k ekonomickému rastu. Tento hlavný cieľ môžeme rozložiť do nasledovných predbežných cieľov:

  • Zmierňovanie a prevencia nadmerného úverového rastu
  • Limitovanie rizika priamej a nepriamej koncentrácie
  • Zmierňovanie a prevencia nadmerného nesúladu splatnosti v bilancii bánk a nízkej trhovej likvidity
  • Limitovanie systémového dopadu nevhodne nastavených zámerov s cieľom znížiť morálny hazard
  • Posilnenie odolnosti infraštruktúry finančného trhu

4. Kto ju vykonáva?

Na Slovensku vykonáva politiku obozretnosti na makroúrovni Národná banka Slovenska ako súčasť dohľadu nad finančným trhom. Táto právomoc bola NBS zverená novelou zákona o dohľade nad finančným trhom z 15.3.2013.

NBS zároveň zodpovedá za viaceré oblasti, ktoré sú na politiku obozretnosti na makroúrovni úzko naviazané. Ide najmä o dohľad nad individuálnymi inštitúciami finančného trhu, regulačnú oblasť, menovú oblasť, oblasť operácií na finančných trhoch, platobný styk a pod.

Najvyšším rozhodovacím orgánom v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni je Banková rada NBS. Z vecného hľadiska sa touto oblasťou zaoberá odbor politiky obozretnosti na makroúrovni.

Na základe nariadenia o Jednotnom mechanizme dohľadu v EÚ vykonáva časť politiky obozretnosti na makroúrovni Európska centrálna banka (ECB). V prípade potreby má ECB právomoc sprísniť nastavenie nástrojov politiky obozretnosti na makroúrovni nad rámec stanovený NBS.

5. Ako sa vykonáva politika obozretnosti na makroúrovni?

Zmierňovanie rizík systémového charakteru a ich dopadu patrí k základným článkom politiky obozretnosti na makroúrovni. Samotný výkon politiky v sebe zahŕňa pomerne veľa oblastí. Najdôležitejšou súčasťou výkonu politiky je aplikácia legislatívnych nástrojov. V súčasnosti sú to najmä kapitálové vankúše podľa zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. a právomoci sprísniť požiadavky na obozretné podnikanie bánk na základe čl. 458 nariadenia CRR. Ide o pomerne silnú formu reakcie na existenciu rizík. Výkon politiky však v sebe zahŕňa aj iné nástroje a prístupy.

V prvom rade ide o aktívnu komunikáciu voči verejnosti prostredníctvom publikovania správ a analýz. Súčasťou komunikácie môžu byť komentáre, hodnotenia alebo odporúčania pre finančný sektor. Pod výkon politiky môžeme zaradiť aj priamu komunikáciu s finančnými inštitúciami s cieľom ovplyvniť ich správanie. Samostatným výkonom politiky sú podnety na výkon dohľadov na mieste alebo na diaľku, ktoré majú reagovať na zistené skutočnosti, prípadne podnety na zmeny v regulácii. Internou reakciou môžu tiež byť zmeny v modeloch na kvantifikáciu rizík. Ako reakciu na určité trendy alebo riziká môže NBS pristúpiť aj k zavedeniu nových vykazovacích povinností pre finančné inštitúcie.

Niektoré nástroje, napr. proticyklický kapitálový vankúš, vyžadujú štvrťročné prehodnocovanie. NBS preto bude primárne rozhodovať o výkone politiky obozretnosti na makroúrovni na štvrťročnej báze a v prípade potreby aj častejšie.

6. Aký vplyv má politika obozretnosti na makroúrovni na ekonomiku?

Politika obozretnosti na makroúrovni má priamy dopad na finančné inštitúcie. Prísnejšie požiadavky alebo nové povinnosti zvyšujú náklady finančných inštitúcií. Naopak uvoľnenie podmienok tieto náklady opäť zníži. Zvýšené náklady sa môžu preniesť do cien alebo dostupnosti služieb poskytovaných klientom a tak nepriamo môže mať politika obozretnosti na makroúrovni dopad aj na všetkých účastníkov finančného trhu. Tieto náklady sú veľmi dobre viditeľné.

Na druhej strane politika obozretnosti na makroúrovni prináša pozitívne efekty vo forme vyššej odolnosti finančných inštitúcií a zmiernenia systémových rizík. Tieto výhody sa prejavia vo forme žiadnych alebo nižších nákladov spojených s obdobiami finančných a hospodárskych kríz. Tieto pozitívne efekty sa dosahujú iba v budúcnosti a je ťažké ich merať a zviditeľniť.

Výzvou pre politiku obozretnosti na makroúrovni je preto zavádzanie opatrení v čase rastu, kedy je ostražitosť nízka a náklady viditeľné, kým pozitívne efekty nastanú iba v budúcnosti a sú málo viditeľné.

7. Je možné predvídať rozhodnutia politiky obozretnosti na makroúrovni?

Snahou NBS je, aby výkon politiky obozretnosti na makroúrovni bol maximálne transparentný. Aplikáciu nástrojov pocítia účastníci finančného trhu okamžite, kým pozitívne dopady vo forme zmiernenia systémového rizika sú ťažko merateľné a viditeľné. Preto NBS považuje za kľúčové správne pochopenie výkonu politiky obozretnosti na makroúrovni odbornou aj laickou verejnosťou.

Metodika k jednotlivým nástrojom politiky obozretnosti na makroúrovni je k dispozícii v časti Nástroje politiky obozretnosti na makroúrovni. Jednotlivé rozhodnutia vrátane odôvodnení sú k dispozícii v časti Rozhodnutia v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni.

8. Aká legislatíva ju ustanovuje?

Na európskej úrovni definuje politiku obozretnosti na makroúrovni najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade v EÚ a založení Európskeho výboru pre systémové riziká a dve odporúčania ESRB - odporúčanie ESRB/2011/3 o makroprudenciálnom mandáte vnútroštátnych orgánov a odporúčanie ESRB/2013/1 o predbežných cieľoch a nástrojoch makroprudenciálnej politiky.

Na Slovensku je makroprudenciálna politika upravená najmä v nasledovných zákonoch:

  • Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ustanovuje, že obozretný dohľad na makroúrovni vykonáva NBS a v rámci neho identifikuje, monitoruje, posudzuje a zmierňuje riziká
  • Zákon č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska ustanovuje všeobecný cieľ NBS prispievať k finančnej stabilite
  • Novela zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorou sa do slovenského právneho poriadku implementovala smernica CRD IV a nariadenie CRR ustanovuje právomoci NBS využívať legislatívne nástroje politiky obozretnosti na makroúrovni

9. Aké má postavenie v Európskej únii?

V rámci implementácie politiky obozretnosti na makroúrovni na európskej úrovni bol v roku 2010 vytvorený Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB). Poslaním ESRB je prispievať k predchádzaniu alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu v EÚ, ktoré vyplývajú z vývoja v rámci finančného systému, a to pri zohľadnení makroekonomického vývoja tak, aby sa zabránilo obdobiam rozsiahlych finančných otrasov. Od svojho vzniku vydal ESRB dve odporúčania ohľadom organizácie politiky obozretnosti na makroúrovni v jednotlivých členských štátoch EÚ.

V rámci krajín zúčastnených na Jednotnom mechanizme dohľadu je zodpovednosť za politiku obozretnosti na makroúrovni zdieľaná medzi národnými orgánmi a ECB. Národné orgány majú právomoc vykonávať politiku v plnej miere, tak ako je definovaná v  legislatíve EÚ. Rozhodnutia ECB o politike obozretnosti na makroúrovni môžu iba zvyšovať požiadavky nad rámec rozhodnutí národných orgánov. Inými slovami, ECB môže zasahovať iba v prípadoch, ak si myslí, že domáci orgán tak neurobil dostatočne, ale nemôže rušiť alebo zmierňovať rozhodnutia národných orgánov.

10.  Kde nájdem aktuálne informácie o finančnej stabilite na Slovensku?

Všeobecné informácie o politike, cieľoch, nástrojoch a ich metodike a legislatíve sú v časti Základné informácie.
Aktuálne nastavenie jednotlivých nástrojov politiky obozretnosti na makroúrovni je v časti Nastavenie nástrojov.
V časti Rozhodnutia v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni sú uvedené všetky rozhodnutia NBS súvisiace s politikou obozretnosti na makroúrovni.
V časti Správy a publikácie sú jednotlivé vydania Správy o finančnej stabilite, analýzy slovenského finančného sektora, štvrťročného komentáru k politike obozretnosti na makroúrovni a iné publikácie súvisiace s politikou obozretnosti na makroúrovni.
V časti Údaje a indikátory sú zverejnené vybrané ukazovatele súvisiace s politikou obozretnosti na makroúrovni.

11. Čo sú lokálne systémovo významné banky?

Lokálne systémovo významné banky (O-SII) sú banky, ktoré sú významné vzhľadom na domáci finančný systém a na domácu ekonomiku. Zlyhanie týchto bánk môže významne narušiť bezpečné fungovanie finančného sektora a tým mať negatívne následky aj pre reálnu ekonomiku. Z tohto dôvodu je možné v rámci právomocí politiky obozretnosti na makroúrovni vyžadovať od týchto bánk držbu dodatočného kapitálového vankúša, čo by malo prispieť k zvýšenej odolnosti týchto inštitúcií a tým k posilneniu finančnej stability.

V prípade slovenského bankového sektora sa na identifikáciu O-SII použila metodika publikovaná EBA. Vzhľadom na charakteristiky bankového sektora ako aj domácej ekonomiky sa od identifikovaných bánk požaduje v zmysle rozhodnutí NBS od 1. januára 2016 držba dodatočných kapitálových vankúšov. Bližšie metodické informácie sú popísané tu. Zoznam identifikovaných O-SII a výška kapitálových vankúšov určených pre O-SII sa aktualizuje raz ročne.