Konflikt záujmov

(Zverejnené pred 7.4.2016)

1. Ustanovenie obsiahnuté v § 31 odsek 2 nového zákona o poisťovníctve okrem zamestnancov indikuje aj „iné osoby zodpovedné za uzatváranie a správu poistných zmlúv alebo za likvidáciu poistných udalostí". Vo všeobecnosti v prostredí slovenského práva takýmito osobami môžu byť jednak finančný agenti a jednak osoby, ktorým poisťovňa môže zveriť výkon činnosti. Nový zákon však požaduje, aby tento konflikt bol sledovaný na úrovni klienta poisťovne, čím jednoznačne požaduje, aby sa možný konflikt záujmov sledoval/preveroval na úrovni fyzických osôb prostredníctvom ktorých finančný agenti (zamestnanci alebo PFA) alebo osoby, ktorým sa zveril výkon činnosti (zamestnanci alebo subdodávatelia) túto činnosť reálne vykonávajú. V nadväznosti na vyššie uvedené si Vás týmto dovoľujeme požiadať o: a) potvrdenie, či výklad vyššie uvedeného ustanovenia je správny a úplný, b) či bude postačovať, že poisťovňa bude informácie o konflikte záujmov, ktorý bude finančným agentom komunikovaný a vysvetľovaný v obchodných pomôckach vydaných poisťovňou a školeniach organizovaných poisťovňou, zbierať na báze poistnej zmluvy s ňou súvisiacej dokumentácie, c) ak bude konflikt záujmov indikovaný zo strany PFA alebo zamestnanca finančného agenta, tak poisťovňa okrem toho, že uvedený konflikt preverí, príjme opatrenia, ktorými preverí a zaručí najmä: (i) existenciu poistného záujmu na sprostredkovaný obchod (ii) vhodnosť poskytovanej finančnej služby (iii) eliminuje riziká podvodných aktivít alebo iných nekalých praktík zainteresovanej osoby finančného agenta, že bude preverovať postup agenta na úrovni vhodnosti produktu, kvality poskytnutej služby. 
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon") organizačná štruktúra a nastavenie vnútorných procesov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne musí zabezpečovať minimalizáciu rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov. Zákon v § 31 ods. 2 následne ustanovil príkladný výpočet kritérií, ktoré poisťovňa musí vyhodnocovať v rámci zisťovania konfliktu záujmov. Uvedený výpočet tak predstavuje minimálny štandard, ktorý je poisťovňa povinná primerane zahrnúť do interných procesov tak, aby boli dôsledky potenciálnych konfliktov záujmov minimalizované. V prípade, ak poisťovňa alebo pobočka poisťovne prenesie právo na uzatváranie poistných zmlúv na inú osobu, je povinná zmluvne zaviazať túto osobu rovnakými povinnosťami ako v prípade zamestnancov poisťovne. Vo vami spomenutom príklade musí poisťovňa zaviazať samostatného alebo viazaného finančného agenta v rámci zmluvy o vykonávaní sprostredkovania poistenia povinnosťou preverovať konflikt záujmov spôsobom stanoveným napr. priamo v tejto zmluve alebo v zmluve uvedeným odkazom na príslušný interný právny predpis poisťovne. Nakoľko samostatný finančný agent je oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie okrem vlastných zamestnancov aj prostredníctvom podriadených finančných agentov, musia byť vyššie uvedené pravidlá uplatnené aj na tieto osoby. Z pohľadu NBS sa ako najvhodnejšie javí upraviť interné právne predpisy poisťovne ohľadom konfliktu záujmov na špecifiká procesu uzatvárania zmlúv prostredníctvom samostatných a podriadených finančných agentov a zahrnúť ich do zmluvy so samostatným finančným agentom ako osobitnú prílohu. Na účely zistenia konfliktu záujmov by poisťovňa mala zaviazať finančného agenta brať najmä do úvahy, či jeho zamestnanci alebo jeho podriadení finanční agenti a ich zamestnanci nie sú v súdnom spore alebo inom spore s klientom alebo nemajú osobný záujem na výsledku služby alebo plnenia poskytovaných klientovi (samozrejme odhliadnuc od odmeny za výkon finančného sprostredkovania, ktorú tieto osoby poberajú, nakoľko je elementárnou súčasťou finančného sprostredkovania a zároveň je upravená osobitným zákonom). Nakoľko primárnym účelom úpravy konfliktu záujmov je minimalizácia rizika finančných strát poisťovne, preverenie osobitného vzťahu alebo majetkového prepojenia klienta s finančným agentom by malo byť primárne ošetrené internými postupmi poisťovne (napr. proces kontroly uzatvárania zmlúv s využitím výpovede zmluvy do dvoch mesiacov od jej uzavretia v prípade, ak finančný agent dohodol zmluvu, ktorá by pre poisťovňu znamenala zvýšené riziko finančných strát). Z pohľadu ochrany klienta sú uvedené riziká konfliktu záujmov minimalizované ako svojou povahou, tak naplnením povinností finančného agenta voči klientovi pri výkone finančného sprostredkovania v zmysle osobitného zákona. Samozrejme poisťovňa musí vykonať všetky nevyhnutné kroky voči svojim sprostredkovateľským sieťam tak, aby zabezpečila distribúciu svojich produktov s odbornou starostlivosťou voči svojim klientom v zmysle zákonných požiadaviek, avšak zodpovednosť za výkon finančného sprostredkovania zostáva na finančnom agentovi. Samotný proces preverovania potenciálnych konfliktov záujmov môže byť podchytený ako v dokumentácii v rámci procesu finančného sprostredkovania, tak v rámci poistnej zmluvy. Tu treba zdôrazniť, že poisťovňa by mala venovať primerané úsilie k preškoleniu svojich sprostredkovateľských sietí v súvislosti s vysvetlením povahy a rizík konfliktu záujmov, ako aj ich komunikácie klientom. V prípade zistenia konfliktu záujmov sa plne stotožňujeme z názorom, že poisťovňa je povinná preveriť povahu konfliktu záujmov s prihliadnutím na existenciu poistného záujmu na sprostredkovaný obchod a prijať opatrenia, ktorými eliminuje riziká podvodných aktivít alebo iných nekalých praktík zainteresovanej osoby finančného agenta (napr. preverenie postupu agenta na úrovni vhodnosti produktu, kvality poskytnutej služby atď.).

2. Nový zákon v § 31 odsek 6 písm. b) predpokladá, že sa majú poisťovňou zaviesť „pravidlá odmeňovania osôb, ktoré nevytvárajú potenciálny konflikt záujmov". V súvislosti s vyššie uvedenou požiadavkou by sme Vás chceli poprosiť o stanovisko, že ako je potrebné vykladať toto ustanovenie osobitne vo vzťahu k zamestnancom a osobitne vo vzťahu k obchodným partnerom. a) V prípade zamestnancov má isť o špeciálnu odmenu alebo o zohľadnenie tejto skutočnosti v procese odmeňovania b) V prípade odchodných parterov považujeme za možné odmeňovanie vo veci konfliktu záujmov na úrovni odmeny korporátneho/obchodného partnera a nie na úrovni osôb, prostredníctvom ktorých obchodní partneri činnosti vykonávajú, nakoľko poisťovňa s nimi nie je v zmluvnom vzťahu. 
Podľa § 31 odsek 6 písm. b) zákona majú poisťovne zaviesť „pravidlá odmeňovania osôb, ktoré nevytvárajú potenciálny konflikt záujmov". Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať spolu s § 23 ods. 6 zákona, ktorý sleduje primárne cieľ minimalizácie rizika finančnej straty poisťovne na základe rozhodnutia osôb zodpovedných za oceňovanie rizík neprimerane ovplyvnených odmeňovaním postaveným na hospodárskom výsledku. Samotnú problematiku odmeňovania v režime Solventnosti 2 upresňuje článok 275 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), ktorý stanovuje pomerne presné pravidlá odmeňovania vybraných zamestnancov poisťovne. V predmetnom článku sa mimo iného uvádza, že koncepcia odmeňovania sa uplatňuje na podnik ako celok a obsahuje špecifické mechanizmy, v ktorých sa zohľadňujú úlohy a výkonnosť správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu, osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo držiteľov kľúčových funkcií, a ostatných kategórií zamestnancov, ktorých odborná činnosť má významný dosah na rizikový profil podniku. Na základe uvedeného máme za to, že predmetné pravidlá odmeňovania sa primárne nevzťahujú na finančných agentov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že koncepcia odmeňovania a postupy odmeňovania sa zavádzajú, vykonávajú a udržiavajú v súlade s činnosťou a stratégiou riadenia rizík podniku, jeho rizikovým profilom, cieľmi, postupmi riadenia rizík a dlhodobými záujmami a výkonnosťou podniku ako celku a zahŕňajú všetky opatrenia zamerané na zabránenie vzniku konfliktov záujmov. Preto je poisťovňa povinná v každom okamihu nastaviť odmeňovanie sprostredkovateľských sietí spôsobom, ktorý minimalizuje riziko finančnej straty poisťovne. Záverom si dovolíme upozorniť, že poisťovňa má zmluvný vzťah iba so samostatným resp. viazaným finančným agentom, a preto nie je oprávnená priamo určovať pravidlá odmeňovania podriadených finančných agentov.

3. Existujú v novom zákone o poisťovníctve (39/2015 Z. z.) konkrétne pravidlá pre konflikt záujmov napr. na členov predstavenstva alebo dozorného orgánu poisťovne ako to je v súčasnosti účinnom zákone (§ 39 zákona č. 8/2008 Z. z.)? Alebo je celá táto časť ponechaná na posúdení a nastavení samotnou poisťovňou?
Nový zákon o poisťovníctve (č. 39/2015 Z. z., ďalej len „zákon") upravuje konflikt záujmov v § 31. Táto úprava sa vzťahuje na všetky osoby pôsobiace v poisťovni, samozrejme prihliadnuc na princíp proporcionality. Podľa § 31 ods. 1 zákona organizačná štruktúra a nastavenie vnútorných procesov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne musí zabezpečovať minimalizáciu rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov. Zákon v § 31 ods. 2 a 3 následne ustanovil príkladný výpočet kritérií, ktoré poisťovňa musí vyhodnocovať v rámci zisťovania konfliktu záujmov. Uvedený výpočet tak predstavuje minimálny štandard, ktorý je poisťovňa povinná primerane zahrnúť do interných procesov tak, aby boli dôsledky potenciálnych konfliktov záujmov minimalizované. Aj napriek skutočnosti, že zákon neobsahuje osobitnú úpravu v súvislosti s členmi predstavenstva, ani pravidlá pre nezlučiteľnosť funkcií, uplatňujú sa aj na tieto osoby pravidlá v zmysle predmetného § 31 zákona, pričom vnútorné predpisy poisťovne by mali dostatočným spôsobom stanoviť také pravidlá pre výkon činnosti členov predstavenstva, ktoré zabezpečia efektívne vnútorné procesy pre identifikáciu potenciálnych konfliktov záujmov členov predstavenstva a ich následné riešenie. Napr. v prípade člena predstavenstva, do ktorého právomoci spadajú obchodné siete resp. právo podpisovať zmluvy s týmito obchodnými partnermi, by mal byť automaticky vylúčený z rozhodovania v prípadoch, ak sa jedná o zmluvné vzťahy s osobami, s ktorými je v príbuzenskom vzťahu a pod.

4. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 39/2015 Z. z. má poisťovňa zabezpečiť, aby výkon úloh spojených s oceňovaním rizík bol funkčne nezávislý od politiky odmeňovania závislej na hospodárskom výsledku poisťovne. V tejto súvislosti Vás prosíme o stanovisko k otázke, kto v poisťovni sú osoby vykonávajúce úlohy spojené s oceňovaním rizík? Ak takéto osoby poisťovňa vylúči z odmeňovania na základe jej hospodárskeho výsledku, nedostane sa do rozporu s ustanovením článku 275 ods. 2. písm. b) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 v prípade osôb, ktoré sú zároveň osobami definovanými v ustanovení článku 275 ods. 1. písm. c) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35?
Ustanovenie § 23 ods. 5 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon") sleduje, podobne ako ustanovenia článku 275 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (ďalej len „delegovaný akt"), rovnaký účel, t.j. minimalizáciu vplyvov odmeňovania na zamestnancov, ktorých výkon úloh je spojený s oceňovaním rizík. Už z povahy veci je viac menej jasné, že poisťovňa v zmysle všeobecných princípov režimu Solventnosť 2 musí nastaviť interné pravidlá takým spôsobom, aby správne ohodnocovala riziká, ktorým je vystavená, t.j. aby vo svojich vnútorných procesoch minimalizovala akékoľvek riziko ich zlého ohodnotenia. Aj z týchto dôvodov článok 275 ods. 2 písm. h) delegovaného aktu ustanovuje : "Pohyblivá časť odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich funkcie uvedené v článkoch 269 až 272 nezávisí od výkonnosti operačných útvarov a oblastí, ktoré podliehajú ich kontrole". Uvedené ustanovenie delegovaného aktu tak na jednej strane dáva pomerne jasný návod akých osôb v poisťovni sa dotýka ustanovenie § 23 ods. 5 zákona (funkcia riadenia rizík, poistno-matematická funkcia, compliance, vnútorný audit). Zároveň dáva odpoveď na otázku potenciálneho rozporu § 23 ods. 5 zákona a článku 275 ods. 2 písm. b) delegovaného aktu, ktoré stanovuje povinnosť v prípade odmeňovania založeného na hodnotení výkonnosti zahrnúť do hodnotenia aj kritériá celkovej výkonnosti poisťovne. Vyššie spomenuté ustanovenie článku 275 ods. 2 písm. h) delegovaného aktu však využitie predmetného hodnotiaceho kritéria pre odmeňovanie (rozumej celkovú výkonnosť poisťovne) vylučuje v prípade osôb vykonávajúcich funkcie uvedené v článkoch 269 až 272 delegovaného aktu. V prípadoch, keď by pravidlá odmeňovania zamestnancov stanovovali závislosť výšky peňažnej resp. nepeňažnej odmeny na hospodárskom výsledku poisťovne aj u zamestnancov, ktorých výkon úloh je spojený s oceňovaním rizík, boli by títo zamestnanci vystavení permanentnému konfliktu záujmov v prípadoch, ak by reálne ohodnotenie rizík, ktorým je poisťovňa vystavená, znižovalo kladný hospodársky výsledok, t.j. znižovalo by aj ich odmeny. Napríklad v prípade zamestnanca, ktorý vykonáva vnútorný audit, nemôže byť odmeňovanie naviazané na hospodársky výsledok, lebo v prípade, keď jeho zistenia voči kontrolovaným útvarom znižujú hodnotenie ich výkonnosti, t.j. aj hospodársky výsledok poisťovne, by nebola zabezpečená jeho nezávislosť pri výkone auditu rovnako ako aj snaha navrhnúť nápravné opatrenie resp. zlepšenia procesov, ktoré by zvyšovali výdavky poisťovne, by boli vždy z jeho strany prehodnocované z pohľadu potenciálneho dopadu na výšku odmien.