Výrok rozhodnutia : Rapid life životná poisťovňa, a.s.

Číslo rozhodnutia : OFS-4356/2016-1

Rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia

Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom príslušný na konanie a rozhodovanie v prvom stupni podľa ustanovenia § 29 ods. 1 v spojení s ustanovením § 35a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z.z.") v konaní vedenom podľa ustanovenia § 35f  zákona o dohľade nad finančným trhom

u k l a d á 

podľa ustanovení § 25 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 35e ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. Sa, vl. č. 470/V (ďalej len „poisťovňa"), aby upustila od klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS"), ktoré spočíva v tom, že spotrebiteľom akýmkoľvek spôsobom tvrdí, konštatuje, oznamuje alebo spotrebiteľov akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu alebo môže vyvolať dojem:

- že prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré poisťovňa uskutočňuje vo vzťahu k poistným zmluvám s poistným produktom, ktorý bol pôvodne nazývaný ako UDP-K, v súčasnosti označovaný spoločne s inými poistnými produktmi ako EuroKapitálPlus (ďalej len „poistné zmluvy"), z dôvodu pochybností o platnosti poistných zmlúv alebo z iného obdobného dôvodu, má zákonný alebo zmluvný podklad alebo že je opodstatnené,

- že existuje dôvodná pochybnosť o platnosti poistných zmlúv alebo že platnosť poistnej zmluvy je sporná,

- že spotrebiteľ nemá nárok na poistné plnenie vyplývajúce z poistných zmlúv, pokiaľ súd nerozhodne o ich platnosti.

O d ô v o d n e n i e 

Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom (ďalej „orgán dohľadu") vykonáva nad poisťovňou dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa § 1 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom a podľa osobitných predpisov, medzi ktoré patrí aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS").

V zmysle ustanovenia § 35e ods. 3 zákona č.  747/2004 Z.z. ak Národná banka Slovenska získa podozrenie o porušovaní spotrebiteľských práv dohliadaným subjektom, ktoré poškodzuje kolektívne záujmy finančných spotrebiteľov, je príslušná vydať predbežné opatrenie, ktorým dohliadanému subjektu uloží, aby upustil od tohto porušovania spotrebiteľských práv a vo veci tohto porušovania bezodkladne začne konanie proti dohliadanému subjektu.

Na základe skutočností zistených z vlastnej činnosti orgánu dohľadu, najmä z vybavovania podaní finančných spotrebiteľov namietajúcich nezákonný postup poisťovne a porušovanie práv spotrebiteľov zo strany poisťovne pri likvidácii poistných udalostí vyplývajúcich z poistných zmlúv, orgán dohľadu získal podozrenie o porušovaní spotrebiteľských práv zo strany poisťovne.

Orgán dohľadu v rámci vyhodnocovania relevantnosti podozrenia vykonal vyžiadania vo vzťahu k poisťovni, preskúmal zmluvnú dokumentáciu, podania finančných spotrebiteľov, vyjadrenia poisťovne, ako aj obchodné praktiky a postup poisťovne pri vykonávaní vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť v zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (dalej len "OZ") a kroky poisťovne s predmetným vyšetrením súvisiace.

Príklady podaní finančných spotrebiteľov a vyjadrení poisťovne sú uvedené ďalej v texte a ich fotokópie sú súčasťou spisového materiálu.

Orgán dohľadu skúmal svoju kompetenciu konať v tejto veci. Táto je daná najmä ustanoveniami § 1 ods. 2 a § 1 ods. 3 písm. a) a c),  § 35f zákona č. 747/2004 Z.z.  

Orgán dohľadu sa tiež zaoberal otázkou oprávnenia orgánu dohľadu vykonávať dohľad nad poisťovňou aj po 1.1.2016, od kedy poisťovňa podlieha osobitnému režimu v zmysle ustanovenia § 196 ods. 1, 3 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, pričom vyhodnotil, že vstup poisťovne do osobitného režimu nemá za následok obmedzenie kompetencie orgánu dohľadu vo vzťahu k dohľadu v zmysle zákona č. 747/2004 Z.z.

Zákon č. 747/2004 Z.z. obsahuje samostatné ustanovenia týkajúce sa dohľadu, právomoci Národnej banky Slovenska, lehôt pre udeľovanie sankcií a pod.. Najmä však samostatne vymedzuje vecnú aj personálnu kompetenciu Národnej banky Slovenska.

V zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to aj nad poisťovňami.

Zo znenia ustanovenia § 196 zákona č. 39/2015 Z.z. je zrejmé, že aj subjekt v osobitnom režime sa naďalej považuje za "poisťovňu", t.z. poisťovňa Rapid life nie je vylúčená z rozsahu personálnej kompetencie Národnej banky Slovenska v zmysle zákona č. 747/2004 Z.z..

V súlade s ustanovením § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 747/2004 Z.z. Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva ochranu finančných spotrebiteľov vrátane vybavovania podaní finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov a podaní spotrebiteľských združení súvisiacich s ponúkaním alebo poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov; finančným spotrebiteľom sa rozumie spotrebiteľ na finančnom trhu, s ktorým pri ponúkaní finančnej služby alebo pri uzatváraní alebo plnení spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí finančnej služby koná dohliadaný subjekt alebo osoba konajúca v mene alebo na účet dohliadaného subjektu.

Zároveň v zmysle ustanovenia § 35a zákona č. 747/2004 Z.z. Národná banka Slovenska pri ochrane finančných spotrebiteľov vykonáva činnosti a oprávnenia podľa tohto zákona a osobitných predpisov v oblasti finančného trhu, pričom predmetné ustanovenie § 35a odkazuje pod čiarou nielen na zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ale výslovne aj na ZoOS.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Národná banka Slovenska je oprávnená v rámci svojej kompetencie v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vykonávať dohľad nad dodržiavaním ustanovení ZoOS, vrátane sankcionovania nekalých obchodných praktík, ako aj ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľov.

Orgán dohľadu zistil že od októbra roka 2015 poisťovňa začala svojim klientom, finančným spotrebiteľom, ktorí si u poisťovne uplatnili nárok na poistné plnenie z poistných zmlúv, zasielať oznámenia o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (ďalej len „oznámenie o prerušení") a v tomto konaní naďalej pokračuje.

V predmetnom oznámení o prerušení poisťovňa klientov informuje, že: „vznikla pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom o poisťovníctve. Vzhľadom na dobovú legislatívu a skutkové okolnosti uzavretia poistnej zmluvy sa javí ako sporné, či poistná zmluva je vôbec platná." Ďalej poisťovňa uvádza, že v dôsledku tejto skutočnosti nie je zrejmý rozsah povinnosti poisťovne plniť, a že o tejto skutočnosti môže rozhodnúť len súd, preto sa v tejto otázke obracajú na všeobecný súd a zároveň prerušujú vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť do doby rozhodnutia súdu o platnosti/neplatnosti poistnej zmluvy. Nakoniec poisťovňa uvádza, že v prípade, ak súd rozhodne o platnosti poistnej zmluvy, pristúpi k výplate poistného plnenia, v opačnom prípade bude poisťovňa postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poisťovňa v predmetnom oznámení o prerušení nešpecifikuje bližšie dôvody údajnej neplatnosti poistnej zmluvy.

Oznámenie o prerušení zo dňa 19.11.2015 doručila orgánu dohľadu spotrebiteľka M. G., poistná zmluva č. 4014500068,  spoločne s podanou sťažnosťou na postup poisťovne, sťažnosť zaevidovaná pod č. OFS-13618/2015. Orgán dohľadu v rámci prešetrovania sťažnosti písomným dožiadaním, pod č. OFS-13618/2015, zo dňa 17.12.2015 vyžiadal od poisťovne stanovisko k podaniu a formuloval 12 otázok, v ktorých žiadal poisťovňu o vysvetlenie viacerých skutočností súvisiacich s prerušením likvidácie poistných udalostí.

V písomnej odpovedi poisťovne zo dňa 25.1.2016, číslo OFS-13618/2015, číslo poisťovne HS/18/2015, poisťovňa uviedla, že pripravuje žaloby o určenie neplatnosti vo vzťahu ku všetkým zmluvám s poistným produktom UDP-K, u ktorých mala nastať poistná udalosť po doručení Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012-401 zo dňa 30.4.2015, v ktorom odvolací súd konštatoval, že poistné zmluvy poistenia UDP-K sú v časti dohody o poistnom v rozpore so zákonom platným v čase ich uzatvorenia. Z uvedeného poisťovňa odvodzuje absolútnu neplatnosť poistných zmlúv. Zároveň poisťovňa v odpovedi zo dňa 25.1.2016 výslovne uviedla, že každému dotknutému klientovi zašle predmetné oznámenie o prerušení. Obdobné oznámenie o prerušení poisťovňa aj v skutočnosti zaslala už viacerým spotrebiteľom, ako vyplýva napríklad z podaní spotrebiteľov - číslo podania OFS-229/2016, K. K., číslo poistnej zmluvy 4027800013, číslo podania OFS - 696/2016, Š. T., číslo poistnej zmluvy 4024700089, číslo podania OFS - 1344/2016, A. D., číslo poistnej zmluvy 4026100011.

Okrem vyššie uvedeného oznámenia o prerušení, poisťovňa v rámci stanoviska zo dňa 5.1.2016  k podaniu sťažovateľky G. D., poistná zmluva 7035100360, evidované pod číslom OFS 13456/2015, odpoveď poisťovne pod č. HS 5/2016, informuje spotrebiteľku taktiež o prerušení likvidácie poistnej udalosti, avšak toto prerušenie aj podrobnejšie odôvodňuje. Poukazuje, okrem iného, aj na konštatovanie Národnej banky Slovenska z roku 2008 o tom, že v poistných zmluvách s poistením UDP-K bolo poistné v rozpore s § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. a že toto odborné posúdenie orgánu dohľadu nasvedčuje tomu, že poistné bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom a teda protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné.

Orgán dohľadu zistil, že poisťovňa v prípade vyššie uvedenej sťažnosti spotrebiteľky G. D., poistná zmluva 7035100360, evidované pod číslom OFS 13456/2015, odpoveď poisťovne pod č. HS 5/2016, oznamuje sťažovateľke prerušenie vyšetrenia, hoci už predtým ukončila vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Sťažovateľka k podaniu pripojila Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti k PZ číslo 7035100360 zo dňa 9.10.2015, v rámci ktorého poisťovňa oznamuje ukončenie likvidácie poistnej udalosti, uvádza výšku nároku na poistné plnenie (2.564,10 Eur) a uvádza tiež, že toto plnenie bude zaslané spotrebiteľke formou šekovej poukážky. Obdobne aj v ďalších prípadoch poisťovňa postupovala tým spôsobom, že následne, teda po už ukončenej likvidácii poistných udalostí, oznámila prerušenie vyšetrenia, čo vyplýva napríklad z podaní: číslo podania OFS-735/2016, G. K., číslo poistnej zmluvy 5174100009, číslo podania OFS-2852/2016, M. R., číslo poistnej zmluvy 4004300086, číslo podania OFS-2961/2016, B. M., číslo poistnej zmluvy 5034300590.

Orgán dohľadu vyhodnotil, že poisťovňa sa svojím postupom dopúšťa nekalej obchodnej praktiky, špecificky klamlivého konania, v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 ZoOS, nakoľko v spotrebiteľoch svojimi tvrdeniami vyvoláva mylný a zavádzajúci dojem, t.j. priemerného spotrebiteľa uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu, o tom:

že prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré poisťovňa uskutočňuje vo vzťahu k poistným zmluvám s poistným produktom, ktorý bol pôvodne nazývaný ako UDP-K (v súčasnosti označovaný spoločne s inými poistnými produktmi ako EuroKapitálPlus) z dôvodu pochybností o platnosti poistných zmlúv je opodstatnené,

že existuje dôvodná pochybnosť o platnosti poistných zmlúv, alebo že platnosť zmluvy je sporná,

že spotrebiteľ nemá nárok na poistné plnenie vyplývajúce z predmetných poistných zmlúv, pokiaľ súd nerozhodne o ich platnosti;

čo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, teda nebude si uplatňovať svoje nároky na poistné plnenie inak, ako žiadosťou o výplatu poistného plnenia u poisťovne a bude čakať na výsledok poisťovňou uvádzaného konania o určenie platnosti/neplatnosti poistných zmlúv, čo bude viesť k nedôvodnému odďaľovaniu uspokojenia zmluvných nárokov spotrebiteľa, v krajnom prípade až k ich premlčaniu.

Skutočnosť, že pri poistných zmluvách s poistením UDP-K došlo k poistnej udalosti, poisťovňa nijakým spôsobom nespochybňuje. Poisťovňa nie je oprávnená prerušiť prebiehajúcu likvidáciu poistných udalostí a prestať vyplácať poistné plnenia dohodnuté v poistných zmluvách len z dôvodu, že sama nadobudla pochybnosť o platnosti poistných zmlúv. Žiadne ustanovenie právneho predpisu, ako ani ustanovenie poistnej zmluvy, na takýto postup (prerušenie likvidácie) poisťovňu neoprávňuje. Práve naopak, ustanovenie § 797 ods. 3 OZ ukladá poisťovni povinnosť vyšetrenie vykonať bez zbytočného odkladu. Poisťovňa preto postupuje v tomto ohľade svojvoľne a bez právneho dôvodu.

Uvedené svojvoľné konanie je zjavné tiež vo vzťahu ku spotrebiteľom, voči ktorým už vyšetrenie poisťovňa ukončila a následne im oznámila prerušenie vyšetrenia. Na prerušenie dokonca už ukončenej likvidácie poisťovňa nemá žiadne zákonné ani zmluvné oprávnenie. Naopak, je povinná uhradiť poistné plnenie do 15 dní od skončenia vyšetrenia v zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 OZ.

Neplatnosť poistných zmlúv dosiaľ nebola určená právoplatným rozhodnutím súdu, preto je poisťovňa povinná konať tak, akoby boli poistné zmluvy platné a dodržiavať záväzky z nich uskutočnené. Rovnako ako na základe takýchto poistných zmlúv stále prijíma poistné od svojich klientov.

Aj v prípade, ak by pochybnosť o platnosti poistných zmlúv bola dôvodná (čo nie je, ako vyplýva zo skutočností uvedených nižšie v tomto rozhodnutí), neexistuje zmluvný ani zákonný základ na prerušenie likvidácie na čas trvania súdnych konaní o určenie ne/platnosti poistných zmlúv. Napríklad z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo/4645/2007 vyplýva, že nemožno z ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyvodiť záver, že šetrenie poistiteľa by malo a mohlo prebiehať po značne dlhú dobu niekoľko mesiacov, či dokonca rokov a nepripadá do úvahy, že by po čas, po ktorý prebieha súdne konanie, neplynula lehota na plnenie určené v § 797 ods. OZ. K podobnému záveru dospelo aj súdne rozhodnutie NS SR sp. zn.  4Cdo/166/2007 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co 50/2012.

Pokiaľ ide o dôvodnosť pochybnosti o platnosti poistných zmlúv - Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 2Co/315/2012, ktorým argumentuje poisťovňa, nehovorí o tom, že poistné zmluvy sú neplatné, a to ani výrokom ako ani odôvodnením.

Naopak, voči poisťovni bolo vydaných množstvo rozhodnutí zaoberajúcich sa otázkou, či bola poisťovňa oprávnená ukončiť poistné zmluvy potom, ako klienti odmietli pristúpiť na navrhované zmeny poistných zmlúv v rokoch 2007-2008.

Hoci sa vo vyššie uvedených konaniach súdy zaoberali zmluvným vzťahom medzi poisťovňou a klientmi najmä vo vzťahu k tomu, či poistné zmluvy boli alebo neboli platne ukončené jednostranným úkonom poisťovne, všetky súdy dospeli k záveru (či už v rámci posúdenia ako predbežnej otázky alebo aj vo výroku samotnom), že právny úkon, uzavretý účastníkmi konania je riadny a platne uzavretý, a to napriek tomu, že poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami.

Predmetné rozhodnutia opakovane vo výrokoch:

uviedli, že poistný vzťah trvá (napr. rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C 166/2008 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach súdu sp. zn. 2 Co 22/2012, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 7Cdo 36/2014 zo dňa 26.2.2015, obdobne rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/115/2011 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach súdu sp. zn. 5Co/44/2013, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 6Cdo 159/2014 a Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosť rozhodnutím I. ÚS 359/2015 z 26.8.2015)  alebo

zaviazali poisťovňu uhradiť poistné plnenie (napr. rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 19 C 209/2008 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach súdu sp. zn. 1 Co 212/2011, potvrdené tiež rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 229/2013 zo dňa 30.9.2014 alebo

- dokonca konštatovali, že poistná zmluva je platná, účinná a poistný vzťah trvá (napr. rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 15 C 74/2010 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 142/2012, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 7Cdo 177/2013 zo dňa 9.4.2014, rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C 159/2008 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach súdu sp. zn. 11 Co 396/2011, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 5Cdo 420/2013 zo dňa 27.4.2014).

Napríklad rozhodnutie Okresného súdu Košice sp. zn. 15C 166/2012 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach súdu sp. zn. 2 Co 22/2012, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 7Cdo 36/2014 zo dňa 26.2.2015 uvádza (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu):

„Poukázal na ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že právny úkon, uzavretý účastníkmi konania je riadny a platne uzavretý. K tvrdeniam žalovanej o nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv z dôvodu, že Národná banka Slovenska (ďalej len národná banka) jej na základe vykonanej kontroly, uložila povinnosť vykonať opatrenia smerujúce k náprave, súd prvého stupňa uviedol, že podľa § 3la zákona č. 186/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne boli povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo to, že zmluvný vzťah vznikol 11. decembra 1996, teda v čase, kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné, preto sú účastníci konania viazaní svojimi prejavmi vôle, obsiahnutými v poistnej zmluve uzatvorenej 11. decembra 1996. Žalovaná tvrdila, že v priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku takej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik právneho vzťahu v dôsledku nemožnosti plnenia, majúci svoj pôvod v zmene právneho predpisu. V danom prípade poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, čo vyplynulo zo znaleckého posudku, ktorý v konaní predložila ako aj z Protokolu národnej banky o vykonanom dohľade. Žalovaná tvrdila, že poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno- matematickými metódami a preto musela postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Súd prvého stupňa k tejto námietke žalovanej uviedol, že nie je možné v danom prípade riešiť otázku, ktorá sa týka výlučne vzťahu žalovanej s inými subjektmi takým spôsobom, aby sa ovplyvnila otázka zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou a aby dohodnuté plnenie bez toho, že by žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom porušila uzavretú poistnú zmluvu, záviselo a malo závisieť od iných okolností, ako je dodržanie zmluvného záväzku a aplikácia príslušných právnych predpisov. Súd prvého stupňa poukázal na to, že poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená, trvá do 4. decembra 2011.....

...Podľa názoru súdu prvého stupňa skutočnosť, či bolo rozhodnutie ministerstva financií vo vzťahu k žalovanej správne, nemôže nič meniť na skutočnosti posudzovania právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou o existencii, prípadne zániku konkrétneho zmluvného vzťahu...

...Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach (ďalej len krajský súd) rozsudkom zo 14. marca 2013 sp. zn. 2 Co 22/2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že skutočnosť, že Ministerstvo financií v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy medzi týmito účastníkmi, lebo išlo o vzťah medzi inými subjektmi tak, ako to uviedol súd prvého stupňa a nie o vzťah zmluvný, v ktorom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, môžu účastníci vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z ustanovenia § 70a zákona č. 186/2004 Z. z., podľa ktorého sú poisťovne povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami zákona, najneskôr do 30. apríla 2005, nemožno usúdiť, že sa môžu upraviť inak právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a boli upravené dohodou strán. Podľa odvolacieho súdu aj podľa ustanovenia § 67 uvedeného zákona vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Na týchto právnych predpisoch a z nich vyplývajúcich skutočností nemôže podľa neho nič zmeniť ani záver národnej banky o vykonanom dohľade o tom, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, nemôže zaväzovať účastníkov spätne, ani riešiť ich právne vzťahy vzniknuté ešte v roku 1996. Preto podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne rozhodol v napadnutom výroku, a tak ho ako vecne správny potvrdil."

Samotný Najvyšší súd SR v závere vyššie citovaného rozhodnutia konštatoval, že:

„Pre určenie, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou trvá, nie je právne významné posúdenie vzťahu medzi orgánom dohľadu nad finančným trhom a žalovanou."

Najvyšší súd SR v ďalšom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 229/2013 zo dňa 30.9.2014 uvádza:

Nakoľko v prejednávanej veci došlo k pripusteniu zmeny žaloby z určujúcej na žalobu na plnenie, toto spôsobilo, že prvostupňovým súdom posudzované otázky, o ktorých rozhodol vo výroku svojho rozsudku (otázka platnosti poistnej zmluvy a trvania poistného vzťahu) sa stali prejudiciálnymi pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Preto bolo potrebné skúmať, či tieto otázky posudzovali odvolací a prvostupňový súd rovnako alebo odlišne. Oba nižšie postavené súdy posúdili platnosť poistnej zmluvy a trvanie poistného vzťahu rovnako. Zmena výroku rozsudku odvolacieho súdu bola vyvolaná len tým, že došlo k pripusteniu zmeny žaloby, ktorú navrhla navrhovateľka poukazujúc na to, že oproti stavu v čase rozhodovania prvostupňového súdu došlo v priebehu odvolacieho konania k skončeniu poistenia uplynutím doby dohodnutej v poistnej zmluve.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že svoje rozhodnutie založil, rovnako ako súd prvého stupňa, na znení § 575 Občianskeho zákonníka, keď skonštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že poistná zmluva je platná. Svoje rozhodnutie odvolací súd presvedčivo zdôvodnil na str. 6, 7 a 8 svojho rozhodnutia. Ďalej odvolací súd, ako sám uvádzal, svoje rozhodnutie založil na fakte, že ani prípadné pochybenie dozorného orgánu nad poisťovníctvom nemá pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti odporkyne, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K, majúce za následok prípadný nesprávny úradný postup tohto orgánu, nie je pre posúdenie nároku navrhovateľky významné, vo vzťahu k tejto otázke pripustil dovolanie... 

... Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie podané odporkyňou v časti pripustenej dovolacej otázky nebolo dôvodné, a právny záver vyslovený odvolacím súdom bol správny. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol."

Rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/115/2011 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach súdu sp. zn. 5Co/44/2013 (citované z rozhodnutia krajského súdu) voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 6Cdo 159/2014 a Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosť rozhodnutím I. ÚS 359/2015 z 26.8.2015:

"Poukázal na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 1Obpj 1/2005 zo 16.2.2005, podľa ktorého charakter a účel poistného vzťahu vyjadruje predovšetkým § 788 ods.1 O. z. a, že poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník...

... Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi žalovanou - poisťovňou, právnickou osobou, a poistenou, fyzickou osobou, zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení podľa § 788 O. z., pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah...

... na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno- právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah, že žalobkyňa, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS, prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov a nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti, môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv...

... žalovanú nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhla, a ktoré boli nepochybne    jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy s ňou, naopak, ona podcenila tvorbu dodatočných technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko a, že plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom. Skúmal platnosť zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania aj z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný prihliadať zo svojej úradnej povinnosti a skonštatoval, že v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy vrátane dodatkov, nakoľko nie je v rozpore so žiadnym ust. O. z. ani v rozpore s iným zák. platným v čase jej uzavretia, nezistil ani, že by táto zmluva svojim účelom zák. obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody jej neplatnosti podľa príslušných ust. O. z... je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase jeho rozhodnutia existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní."

Obdobné právne názory konštatujú súdy opakovane aj v ďalších rozhodnutiach voči poisťovni.

Pokiaľ poisťovňa v stanovisku k podaniu k poistnej zmluve č. 7035100360 z 5.1.2016, číslo poisťovne: HS/5/2016, konštatuje, že dôvodom pre jej pochybnosť o platnosti poistných zmlúv je už konštatovanie Národnej banky Slovenska z roku 2008 o výpočte poistného v rozpore so zákonom, nie je opodstatnené, ak začala spochybňovať platnosť zmlúv až v momente, kedy je povinná na ich podklade plniť a nie už v tom čase, kedy na základe predmetných poistných zmlúv inkasovala poistné, aby tak predchádzala vzniku škody na strane klientov.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že postup poisťovne v tomto ohľade (prerušenie prebiehajúcich vyšetrení poistných udalostí resp. aj ukončených vyšetrení, nevyplácanie poistného plnenia z dôvodu pochybností o platnosti poistných zmlúv) je absolútne neopodstatnený, nemá zákonný ani zmluvný základ. Popísané konanie poisťovne organ dohľadu považuje za účelové s úmyslom vyhýbať sa plneniu svojich zmluvných záväzkov.

Napriek tomu orgán dohľadu zistil, ako vyplýva z vyššie uvedeného, že poisťovňa komunikuje svojim klientom, spotrebiteľom, že je sporné, či sú poistné zmluvy platné resp., že viaceré skutočnosti nasvedčujú, že sú neplatné, a teda, či vôbec je poisťovňa povinná čokoľvek na základe poistných zmlúv plniť. Zároveň poisťovňa uvádza, že až v prípade, ak súd rozhodne o platnosti poistnej zmluvy, pristúpi k výplate poistného plnenia.

V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. g) ZoOS obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Poisťovňa samotná konštatuje, že už v roku 2008 odborné zistenia orgánu dohľadu nasvedčovali neplatnosti poistných zmlúv, pričom v tom čase platnosť zmlúv nespochybnila a vyberala poistné naďalej.

V súčasnosti, (až) pri uplatnení nárokov spotrebiteľov na poistné plnenie, poisťovňa listami presviedča spotrebiteľov, že je daná dôvodná pochybnosť o platnosti poistných zmlúv, hoci žiadne rozhodnutie súdu právoplatne takúto skutočnosť nepotvrdilo, naopak množstvo rozhodnutí súdov konštatovalo opak. Pričom, na druhej strane, poisťovňa naďalej vyberá poistné od spotrebiteľov, u ktorých poistná udalosť dosiaľ nenastala.

Poisťovňa prerušuje vyšetrenie poistných udalostí a odďaľuje výplatu poistného plnenia bez opodstatnenia, pričom sa usiluje v spotrebiteľoch vyvolať dojem, že jej postup je legitímny a zákonný, a že spotrebitelia nemajú nárok na výplatu poistného plnenia skôr, ako súd rozhodne o platnosti poistných zmlúv.

V niektorých prípadoch naviac poisťovňa na posilnenie dôveryhodnosti svojich tvrdení a na upevnenie mylného dojmu spotrebiteľa poukazuje aj na „odborné posúdenie orgánu dohľadu", t.j. Národnej banky Slovenska, ktoré malo údajne potvrdiť domnienky poisťovne o neplatnosti poistného, ktoré má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Predmetné tvrdenia poisťovne sú taktiež zavádzajúce.

Poisťovňa zároveň neuviedla ani nepreukázala, či predmetné žaloby na svojich klientov už vôbec podala a uviedla klientom, že ich bude informovať, ak dôjde k zmene situácie.

Takýto postup poisťovne je spôsobilý u priemerného spotrebiteľa dosiahnuť ovplyvnenie jeho rozhodnutia o obchodnej transakcii v tom smere, že spotrebiteľ sa bude na základe tohto informovania zo strany poisťovne mylne domnievať, že do rozhodnutia súdu o platnosti poistných zmlúv nemá nárok na to, aby bolo ukončené vyšetrenie poistnej udalosti resp. aby mu bolo vyplatené dojednané poistné plnenie, čo ho bude odrádzať od uplatňovania svojich práv iným spôsobom ako u poisťovne, najmä súdnou cestou. 

V zmysle ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, t.z. nie až od ukončenia vyšetrenia.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak si spotrebiteľ uplatnil svoj nárok len u poisťovne a po odpovedi poisťovne (oznámenie o prerušení) bude čakať na ďalšie informácie zo strany poisťovne, tak ako ich avizuje poisťovňa v odpovedi, a nebude si uplatňovať svoj nárok voči poisťovni súdnou cestou, môže dôjsť k zbytočnému odďaľovaniu uspokojenia nárokov spotrebiteľa, dokonca až k premlčaniu nároku spotrebiteľa na poistné plnenie.

V zmysle ustanovenia § 2 písm. k) ZoOS „rozhodnutím o obchodnej transakcii je rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania".

T.zn. v zmysle uvedeného, ekonomické správanie spotrebiteľa znamená nielen rozhodnutie o uzatvorení/ neuzatvorení zmluvy, ale aj rozhodnutie o tom, či uplatní svoje práva z poistnej zmluvy.

Nekalá obchodná praktika je zakázaná aj v čase trvania zmluvného vzťahu. V zmysle § 7 ods. 5 ZoOS používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje nielen v súvislosti s uzatváraním zmluvy, ale aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ustanovenia ZoOS ako také neobmedzujú kritérium rozhodnutia o obchodnej transakcii na to posúdiť, či ekonomické správanie spotrebiteľa (t. j. jeho rozhodnutia o obchodnej transakcii) bolo skutočne narušené. Vyžaduje skôr, aby sa posúdilo, či táto obchodná praktika môže (mohla by) mať takýto vplyv na priemerného spotrebiteľa. Orgán dohľadu má preto síce preskúmať skutočnosti a okolnosti individuálneho prípadu (t. j. in concreto), mali by však posúdiť iba „pravdepodobnosť" vplyvu praktiky na rozhodnutie priemerného spotrebiteľa o obchodnej transakcii (t. j. in abstracto).

Orgán dohľadu vyhodnotil, že vyššie popísaná obchodná praktika môže predmetný následok vyvolať z dôvodov uvedených vyššie v tomto rozhodnutí. Orgán dohľadu tiež na základe skutočností uvedených v tomto rozhodnutí vyhodnotil, že poisťovňa sa svojím postupom dopúšťa nekalej obchodnej praktiky, špecificky klamlivého konania, v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 ZoOS, ako je vyšpecifikované vyššie v 2. odseku na strane 4 tohto rozhodnutia.

Národná banka Slovenska podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. vykonáva dohľad nad finančným trhom, ktorého cieľom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

Napĺňanie cieľov dohľadu nad finančným trhom sa okrem iného zabezpečuje predovšetkým tým, že dohliadané subjekty finančného trhu musia dodržiavať všetky predpoklady, požiadavky, podmienky a ostatné pravidlá vzťahujúce sa na dohliadané subjekty a celú ich činnosť, pričom z týchto hľadísk musia dohliadané subjekty a celá ich činnosť podliehať efektívnemu dohľadu. Zároveň orgán dohľadu (Národná banka Slovenska) musí mať všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na efektívne a účinné vykonávanie dohľadu.

V súlade s ustanovením § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. Národná banka Slovenska môže v rámci konania vydať predbežné opatrenie, ktorým v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania uloží účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo strpel.

Predbežné  opatrenie  je  procesnoprávny  prostriedok,  ktorým  je  možné  predbežne a dočasne, tzn. do vydania rozhodnutia vo veci samej, upraviť pomery účastníkov konania.

Orgán dohľadu je toho názoru, že nekalou obchodnou praktikou dochádza k  porušovaniu spotrebiteľských práv poisťovňou, ktoré poškodzuje kolektívne záujmy finančných spotrebiteľov (aj s ohľadom na samotnou poisťovňou deklarované zasielanie oznámenia o prerušení všetkým klientom s produktom UDP-K u ktorých nastala splatnosť poistného plnenia po určitom termíne).

Dôvodom vydania tohto rozhodnutia o predbežnom opatrení je zamedzenie ďalšieho protiprávneho konania účastníkom konania.

Národná banka Slovenska má na základe doterajších skutkových zistení za to, že uloženie povinnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia je postačujúce a pre splnenie účelu predbežného opatrenia nie je potrebné ukladať účastníkovi konania ďalšie povinnosti. Cieľ dohľadu nad finančným trhom nie je možné  dosiahnuť  v  krátkom  čase  inak, ako vydaním rozhodnutia o predbežnom opatrení, preto Národná banka Slovenska vydáva toto predbežné opatrenie, ktorým chráni kolektívny záujem spotrebiteľov na ochranu pred nekalými obchodnými praktikami.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti orgán dohľadu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súčasne s vydaním predbežného opatrenia orgán dohľadu začína konanie o uložení sankcie vo veci porušovania práv finančných spotrebiteľov nekalou obchodnou praktikou špecifikovanou na str. 4 v 2. odseku tohto rozhodnutia, a to o uloženie finančnej pokuty, opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a zákazu používať nekalú obchodnú praktiku popísanú v tomto rozhodnutí (str. 4 odsek 2) v zmysle § 35f) ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 747/2004 Z.z..

V zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z., ak predbežné opatrenie bolo vydané z podnetu Národnej banky Slovenska, tak jeho doručenie účastníkovi konania sa považuje za prvý úkon v konaní a týmto doručením je začaté konanie vo veci. Týmto doručením je tiež voči príslušnému účastníkovi konania splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska podľa § 16 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z..

Orgán dohľadu Vás, ako účastníka konania, podľa ustanovenia § 16 ods. 6 zákona č. 747/2004 Z.z., vyzýva na vyjadrenie sa k dôvodom začatého konania o uložení sankcie za porušenia práv finančnách spotrebiteľov v lehote 20 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Vyjadrenie zašlite k vyššie uvedenému číslu na adresu: Národná banka Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava.

P o u č e n i e   o   r o z k l a d e

Podľa § 29 ods. 4 zákona o dohľade nad finančným trhom má účastník konania právo podať proti tomuto rozhodnutiu rozklad, ak sa po vydaní tohto rozhodnutia účastník konania rozkladu písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Za vzdanie sa rozkladu sa považuje aj späťvzatie rozkladu. Vzdanie sa rozkladu nemožno odvolať. Podľa § 25 ods. 4 zákona o dohľade nad finančným trhom rozklad proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok. 

Rozklad proti tomuto rozhodnutiu je možné podľa § 29 ods. 5 zákona o dohľade nad finančným trhom podať útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava,  do 15 kalendárnych dní odo dňa jeho doručenia.