Základné informácie

Pravidlá starobného dôchodkového sporenia, jeho rozsah, organizáciu, financovanie a dohľad nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia upravuje zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Účelom starobného dôchodkového sporenia je spoločne so starobným poistením (dávková schéma, ktorú ako priebežne financovaný podsystém dôchodkového poistenia vykonáva Sociálna poisťovňa) zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe alebo jeho pozostalým pre prípad smrti.

Sporiteľom je fyzická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení  (ďalej len „zmluva o SDS") zapísanú v registri zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení.  

V súčasnej dobe môže prvú zmluvu o SDS uzatvoriť osoba, ktorej vzniklo prvé dôchodkové poistenie a  ktorá ku dňu podpisu prvej zmluvy o SDS nedovŕšila 35 rokov veku.

Príspevky, ktoré podľa zákona môžu byť povinné  dobrovoľné, sa odvádzajú na osobný dôchodkový účet sporiteľa. Sporiteľ získava prehľad o svojich dôchodkových úsporách prostredníctvom výpisu z osobného dôchodkového účtu zasielaného raz ročne. Dôchodkové správcovské spoločnosti môžu sporiteľom poskytovať aj výpisy prostredníctvom elektronickej komunikácie, ak o to sporiteľ požiada. Takáto komunikácia však musí spĺňať bezpečnostné prvky a heslo, ktoré slúži na zaistenie dôvernosti informácií vo výpise pri prenose elektronickou cestou.  

Suma povinných príspevkov sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 táto sadzba predstavuje 4% z vymeriavacieho základu.  Po tomto období sa sadzba každoročne zvýši o 0,25%. V roku 2024 a nasledujúcich rokoch už sadzba zostane na úrovni 6% z vymeriavacieho základu.  

Sporiteľ má možnosť zasielať na svoj osobný dôchodkový účet aj dobrovoľné príspevky (čím môže zvýšiť konečnú sumu, z ktorej mu bude vyrátaný dôchodok). Tieto sú daňovo zvýhodnené až do výšky 2% zo základu dane a sú nezdaniteľnou časťou základu dane sporiteľa. O výške dobrovoľných príspevkov rozhoduje sporiteľ. Ten si určuje frekvenciu platenia aj čiastku, ktorú bude posielať.

Existujú dve možnosti ako posielať dobrovoľné príspevky - prostredníctvom zamestnávateľa (s ktorým sa treba na odvádzaní dohodnúť) alebo individuálne (sporiteľ bude platby posielať sám). V oboch prípadoch je sporiteľ povinný uzavrieť s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dodatok k svojej zmluve o SDS o platení dobrovoľných príspevkov.

Správu dôchodkových aktív sporiteľov zabezpečujú od roku 2005 dôchodkové správcovské spoločnosti založené špeciálne na tento účel. Každá dôchodková správcovská spoločnosť povinne vytvára a spravuje 2 dôchodkové fondy - jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden akciový negarantovaný dôchodkový fond. Okrem týchto dvoch dôchodkových fondov môže dôchodková správcovská spoločnosť fakultatívne vytvoriť a spravovať aj iné dôchodkové fondy, pri ktorých sa v štatúte zaviaže resp. nezaviaže doplniť majetok do tohto fondu.  

V zmluve o starobnom dôchodkovom sporení si sporiteľ môže určiť, že chce mať dva osobné dôchodkové účty a teda odvádzať príspevky do dvoch dôchodkových fondov. Rozdelením úspor si tak sporiteľ môže investičnú stratégiu viac prispôsobiť svojim predstavám. Ak sa sporiteľ rozhodne pre rozloženie svojich úspor do dvoch dôchodkových fondov, v súlade s platnou legislatívou jeden z nich musí byť dlhopisový garantovaný, ktorý pri poklese hodnoty dôchodkovej jednotky garantuje doplnenie hodnoty majetku.

Dôchodkové fondy sa líšia definovanou investičnou stratégiou a mierou podstupovaného rizika. Vyššie riziko, resp. pravdepodobnosť, že dosiahnutý výnos bude nižší alebo aj záporný, je pritom spojené s investovaním v akciovom a indexovom dôchodkovom fonde. Pokiaľ však chce sporiteľ dosiahnuť vyššie zhodnotenie, môže si jednu z týchto investičných stratégií zvoliť. Po dosiahnutí 50 rokov veku je dôchodková správcovská spoločnosť povinná začať s postupným presúvaním majetku sporiteľa do garantovaného dlhopisového dôchodkového fondu (každý rok 10% čistej hodnoty majetku).