Ako (by) sme mohli mať vyššiu mieru zaočkovania?

Miroslav Gavura - vedúci oddelenia prognóz a modelov

Michal Marenčák - expert analytik ekonometrického modelovania

19.7.2021

Lepšou a transparentnejšou komunikáciou o pandémii a COVID-19 vakcínach sme mohli mať vyššiu mieru zaočkovanosti (aspoň 45%) už na konci júna. A to aj napriek dlhodobo nízkej dôvere ľudí vo vládu a verejné inštitúcie.

K 30. júnu 2021 bolo zaočkovaných aspoň prvou dávkou iba 37% obyvateľov Slovenska, čo nás radí medzi najmenej pripravené krajiny na tretiu vlnu v rámci Európskej únie. Priemer EÚ bol k 30. júnu viac ako 50%.

Prečo je to tak?

Dôvera v inštitúcie a komunikácia s verejnosťou

Štát ešte určite nevyčerpal všetky možnosti, ako očkovanie ľuďom sprístupniť. Napríklad samostatným výberom termínu.

Za nízkou ochotou zaočkovať sa je zrejme aj podstatne hlbší fenomén, a to chýbajúca dôvera obyvateľov vo verejné inštitúcie, ako aj samotný štát. Na základe OECD indexu dôvery vláde z roku 2020 patrí Slovensko na chvost krajín EÚ (index je dostupný pre 22 krajín EÚ).

Nízka dôvera sa neviaže iba na súčasnú vládu a obdobie pandémie. Nízka dôvera vláde a vo verejné inštitúcie je dlhodobým problémom.


Graf 1: Miera zaočkovanosti obyvateľstva vs. dôvera vláde

V krajinách s vyššou dôverou v štátnu exekutívu je vakcinácia úspešnejšia. To sa týka najmä severských krajín s mierou zaočkovanosti viac ako 50%. Graf č. 1 ilustruje vzťah vakcinácie a dôvery v štát meranej spomínaným OECD indexom dôvery vláde z roku 2020.

Z grafu č. 1 však môžeme tiež vidieť, že zaočkovanosť je na Slovensku nižšia, ako by mohla byť vzhľadom na danú dôveru vláde. Jedným z možných vysvetlení môže byť komunikácia, ktorú môžeme vnímať ako krátkodobý budič dlhodobej dôvery. Inými slovami, komunikácia dnes vplýva na dlhodobú dôveru. Na Slovensku pritom vníma až 70% opýtaných komunikáciu ohľadom COVID-19 vakcín za netransparentnú, zatiaľ čo priemer v EÚ je len 57%.


Graf 2: Netransparentnosť komunikácie vs dôvera vláde

Netransparentnosť komunikácie ohľadom Covid-19 vakcín je však na Slovensku vyššia, ako by mohla byť vzhľadom na dôveru. Vyplýva to z grafu č. 2. Netransparentnosť by sme mohli mať nižšiu o 7 až 13 percentuálnych bodov, ak by sme komunikovali súmerne s mierou dôvery.


Graf 3: Zaočkovanosť vs transparentnosť komunikácie

Pri väčšej transparentnosti komunikácie, aj keď berúc do úvahy pomerne nízku dôveru k exekutíve, by miera zaočkovania mohla byť namiesto 37% z konca júna na úrovni 45-49%. Vyplýva to zo vzťahu zaočkovania a transparentnosti (graf č. 3). Je to veľmi podobný výsledok, ako by vyšlo len zo vzťahu vakcinácie a dôvery (graf č. 1).

Dôvera v slovenských regiónoch a vakcinácia

Vzťah medzi dôverou či nedôverou obyvateľstva vo verejné inštitúcie a ochotou sa zaočkovať však možno vidieť aj v rámci samotného Slovenska. Ako možno vidieť na grafe č. 4, zaočkovanosť v regiónoch na Slovensku s nízkou volebnou účasťou v parlamentných voľbách 2020 je v priemere nižšia ako v regiónoch s vyššou účasťou. Ak považujeme volebnú účasť za indikátor dôvery ľudí v štátne inštitúcie, ich politickú a verejnú zaangažovanosť, tak sa nízka dôvera vo verejné inštitúcie prejavuje jasne v nižšej miere zaočkovania.


Graf 4: Volebná účasť 2020 vs vakcinácia (poznámka: názvy okresov sme pre prehľadnosť nevyznačili, no je vidieť súvislosť zaočkovanosti ktoréhokoľvek z nich s volebnou účasťou).

Nechajme priestor odborníkom a známym

Ľudia na Slovensku i vo zvyšku EÚ najviac dôverujú, ak informácie o vakcínach dostávajú priamo od lekárov alebo sestričiek. Pri diskusii o dôležitosti a účinkoch očkovania je potrebné prenechať viac priestoru odborníkom na zdravotníctvo. Úlohu vlády pri šírení posolstva očkovania by mohli nahradiť aj ľudia a priatelia v blízkom okolí tých, ktorí ešte nie sú zaočkovaní.


Graf 5: Komu by ste viac dôverovali, aby vám poskytol spoľahlivé informácie o vakcínach COVID-19? (Zdroj: Eurobarometer 2020, EK)

« Spať na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?

Prihlásiť sa na odber