Späť do školských lavíc

Michal Horváth - hlavný ekonóm NBS

13.8.2020

V septembri guvernéri centrálnych bánk eurozóny „zasadnú“ do školských lavíc s cieľom pozrieť sa na to, aký efektívny bol výkon menovej politiky od vzniku eura, a poučiť sa zo skúseností, ktorých je naozaj mnoho.

Prvá dekáda eura

Začneme netradične v roku 1986, dvanásť rokov pred vznikom eura, na majstrovstvách sveta vo futbale v Mexiku. Futbalový mág Diego Maradona tam strelil anglickej reprezentácii jeden krásny gól. Práve tento inšpiroval niekdajšieho guvernéra Bank of England Mervyna Kinga k zaujímavej analógii s menovou politikou.

V ostro sledovanom zápase favoritov Maradona šikovne kľučkoval na argentínskej polovici ihriska a následne, po zhruba 50-metrovom a takmer priamočiarom šprinte, s prehľadom skóroval.

Ako je možné, že bežal priamočiaro? Čo robila anglická obrana? Svedomite bránila. Fígeľ je v tom, že obrancovia reagovali na to, čo si mysleli, že Maradona spraví. Báli sa jeho kľučiek a snažili sa ich predvídať. Miestami to vyzeralo, ako keby sa mu sa mu uhýbali z cesty

Aký je tu ale súvis s menovou politikou?

Centrálne banky majú spravidla jasný cieľ v podobe stabilnej inflácie okolo dvoch percent. V normálnych časoch majú zároveň veľmi silné páky na to, aby dotiahli úrokové sadzby na úroveň, akú chcú. Keď si centrálna banka robí svoju prácu účinne, každý vie, že je aj dostatočne šikovným driblérom na to, aby svoj inflačný cieľ dosiahla. Ak by inflácia začala rásť, zvýšila by svoje úrokové sadzby, ktoré účtuje bankám. Banky by samozrejme premietli takéto zvýšenie do svojich úrokov, ktoré účtujú obyvateľstvu a firmám. Pri vyšších úrokoch by potom ľudia viac sporili, menej míňali v obchodoch a reštauráciách a firmy menej investovali. Dôsledok toho by bol, že obchodníci rast cien utlmia, čo je presne to, čo centrálna banka chcela dosiahnuť.

Paralela s Maradonom má však ešte jeden krásny zvrat a Mervyn King to uviedol ako príklad účinného výkonu menovej politiky. Ak je centrálna banka obávaným hráčom s jasným cieľom, veľakrát nemusí so svojimi úrokmi reálne ani nič spraviť. Stačí, aby naznačila, že o tom rozmýšľa, lebo nie je spokojná s vývojom cien. Banky potom posunú svoje úroky, či už na vkladoch alebo spotrebných či investičných úveroch, očakávajúc kľučku od centrálnej banky. Samozrejme, eventuálne nejakú kľučku aj musí spraviť, inak by jej hru trhy prekukli a naznačenie pohybov by už nefungovalo ako trik.

Takto fungovala aj ECB pred finančnou krízou. Každému bolo jasné, že ECB je hráčom s ťahom na bránu a pomerne dlho stačilo naznačiť pohyb, a úroky na trhoch sa pohli samy od seba.

Hospodárska kríza a strata ťahu na bránu

Potom však prišla kríza a rast cien sa výrazne spomalil. Áno, nízka inflácia je tiež problém. Rozliehajúca sa hrozba všeobecného poklesu cien alebo dokonca realita takéhoto vývoja môže spôsobiť, že ekonomika bude prešľapovať na mieste či dokonca upadať. Stačí spomenúť prípad Japonska.

Inflácia je stále podstatne nižšia, ako je ideálna predstava ECB. Koronakríza narobila v tomto smere nové problémy. A ľudia akoby tiež neverili, že sa niekedy vráti na úrovne, kde stabilne zvykla byť.

Obrazne povedané, ECB sa ocitla na ihrisku ďaleko od brány, zatlačená k postrannej čiare. Na jednu stranu nechce ísť, lebo by takmer s istotou prišla o loptu a stratila definitívne šancu skórovať. Ak by zvýšila sadzby alebo ubrala z ostatných opatrení, ekonomika by zrejme trpela. Na druhej strane je postranná čiara. Opatrenia, ktoré používa, narážajú na svoje limity. Na tú stranu je možné kľučkovať a klamať telom len veľmi ťažko.

Čas na zamyslenie sa

Skúsený futbalista sa v ťažkej situácii pri postrannej čiare vynájde. Dosiahne prerušenie hry a zamyslí sa nad tým, ako ďalej s ťahom na bránu.

ECB si dala za cieľ presne to. Nazvala to revízia stratégie. V pláne je prediskutovať úplne základné veci súvisiace s menovou politikou v eurozóne, a to formou seminárov pre guvernérov, ktorých kalendár sa prelína so školským rokom. Využijú sa pritom vedomosti a skúsenosti analytikov z celého systému bánk eurozóny, medzinárodných inštitúcií či akademikov.

Cieľ je, aby do polovice budúceho roka mala ECB jasnejší ťah na bránu, a to v prostredí nových výziev.

Eurozóna totiž starne a málo investujeme a inovujeme. Na vývoj cien čoraz viac vplývajú celosvetové trendy a technologický vývoj. Čelíme klimatickým zmenám, ktoré ani menová politika nemôže ignorovať. No a máme tu koronakrízu, ktorá bude mať trvalé dôsledky na fungovanie svetovej ekonomiky.

Dôležitosť komunikácie

Guvernéri sa tiež musia kriticky postaviť k tomu, ako komunikujú o menovej politike. Akademici už dlhšie volajú po zmene spôsobu vysvetľovania stratégie a rozhodnutí v centrálnych bankách, ale prax napredovala pomaly.

V spomínanom legendárnom zápase v roku 1986 dal Diego Maradona aj prvý gól zápasu. Bol uznaný, ale štáby televízií a komentátori veľmi dlho analyzovali, ako vlastne k nemu došlo. Bola tam zakázaná hra rukou? Bol to ofsajd?

Podľa Mervyna Kinga tento gól symbolizuje mystérium výkonu menovej politiky. Centrálne banky, samozrejme, nemôžu robiť nič proti pravidlám. V minulosti sa však otvorene neriešilo, čo vlastne robia a plánujú robiť, aby dosiahli svoje ciele. Vonkajší pozorovatelia sa to snažili nejako vypátrať z dát a nejasných zápisov z tlačových konferencií. Z pohľadu centrálnych bankárov aj toto prispievalo k ich imidžu akýchsi magických strážcov stability meny a ekonomiky.

Svet sa veľmi zmenil a dnes je komunikácia priamym nástrojom menovej politiky. Vzájomné porozumenie medzi rôznymi aktérmi v ekonomike je z pohľadu dosahovania cieľov kľúčové.

Aj preto v rámci revízie stratégie národné banky Eurosystému, a teda aj Národná banka Slovenska, oslovia aj verejnosť s cieľom lepšie si rozumieť s malými podnikateľmi, pracujúcimi či dôchodcami.

Neváhajte a zapojte sa. Bude to podobne napínavé a zábavné ako dobrý futbal.

« Spať na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?

Prihlásiť sa na odber