Maximilián Hell na striebornej zberateľskej eurominci

Marián Kmeť - vedúci oddelenia prípravy a analýzy platidiel

27.5.2020

Národná banka Slovenska si vydaním striebornej zberateľskej euromince pripomína 300. výročie narodenia významného učenca a astronóma.
Bol doktorom filozofie, pôsobil na univerzitách vo Viedni či Trnave a bol zakladateľom viacerých observatórií. Vydavateľ astronomickej ročenky, ktorou o desaťročia predbehol periodiká vo Veľkej Británii či v Berlíne. Pomenovali po ňom planétku a UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností.


(ilustračné foto)

Poďme si teda o rodákovi zo Štiavnických Baní povedať viac.

Maximilián Hell sa narodil 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach v rodine Mateja Kornela Hella, banského strojmajstra, konštruktéra a vynálezcu. Ako 18-ročný vstúpil v Trenčíne do jezuitského rádu a v roku 1741 odišiel na štúdiá do Viedne, kde sa popri filozofii venoval matematike, fyzike a astronómii.V roku 1745 sa stal asistentom Jozefa Franza na viedenskom jezuitskom observatóriu a začal prednášať astronómiu na Viedenskej univerzite. V roku 1751 bol vysvätený za kňaza a o dva roky neskôr promovaný za doktora filozofie. V tom istom roku ho poverili vybudovaním observatória na Trnavskej univerzite. Hell pripravil plány hvezdárne, ale stavba sa realizovala už bez neho, pretože medzičasom odišiel do Klužu v Sedmohradsku, kde naňho čakala rovnaká úloha. V roku 1755 sa Maximilián Hell stal riaditeľom ríšskeho (univerzitného) observatória vo Viedni a túto funkciu vykonával až do svojej smrti v roku 1792. Hellovou povinnosťou bolo zabezpečiť prevádzku ústavu, robiť astronomické pozorovania, prednášať na univerzite a udržiavať kontakty so zahraničnými vedcami. Okrem práce v observatóriu a na univerzite veľa publikoval a podieľal sa na založení hvezdárne v Budíne a Egeri. Svojou vedeckou, pedagogickou a publikačnou činnosťou sa stal priekopníkom modernej astronomickej vedy v habsburskej monarchii.

Svetové meno získal Hell zásluhou astronomickej ročenky Ephemerides Astronomicae. Redigoval ju od roku 1757 a nepretržite vychádzala až do roku 1807. Hellova ročenka začala vychádzať o desaťročie skôr ako britské odborné astronomické periodikum a o dve desaťročia skôr ako podobná edícia berlínskej akadémie. Ephemerides zverejňovali nielen výsledky pozorovaní viedenského observatória, ale stali sa aj publikačným fórom významných európskych astronómov. V ročenke publikovali aj výpočty pohybu Slnka, Mesiaca, planét a iné astronomické výpočty a údaje.

Svetovú povesť, ktorú si Hell získal vydávaním Ephemerides, bola zrejme dôvodom, prečo ho dánsky kráľ Kristián VII. pozval za severný polárny kruh robiť pozorovanie prechodu Venuše cez slnečný disk, ktoré pripadlo na 3. jún 1769. Na základe tohto pozorovania ako prvý mimoriadne presne určil paralaxu Slnka, čo mu zabezpečilo svetové vedecké uznanie. Slnečná paralaxa je uhol, pod ktorým by sme videli zo Slnka polomer Zeme, čo je ekvivalentné vzdialenosti Slnko – Zem.

Maximilián Hell bol členom viacerých učených spoločností. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 získal jej rád. Jeho menom pomenovali jeden z kráterov na Mesiaci i planétku (3727) Maxhell.

Príprava a realizácia zberateľskej euromince

Autorom víťazného návrhu desaťeurovej zberateľskej mince je Karol Ličko. Do verejnej anonymnej súťaže sa prihlásilo jedenásť výtvarných prác od desiatich autorov.

Odborným poradcom komisie na posudzovanie výtvarných bol Mgr. Tomáš Dobrovodský, riaditeľ Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella.

Na líci zberateľskej euromince je postava astronóma pri pozorovaní oblohy posiatej hviezdami cez dobový ďalekohľad. Štátny znak Slovenskej republiky je vľavo od postavy astronóma a vpravo je v dvoch riadkoch označenie nominálnej hodnoty 10 EURO. V hornej časti mincového poľa je v opise názov štátu SLOVENSKO a za ním letopočet 2020. V pravej spodnej časti mincového poľa sú štylizované iniciálky autora zberateľskej euromince Karola Lička „KL“ a značka Mincovne Kremnica, š. p.

Na rube zberateľskej euromince je portrét Maximiliána Hella. V ľavej hornej časti mincového poľa je zobrazený prechod Venuše cez slnečný disk s hviezdami na pozadí, medzi ktorými sú umiestnené v dvoch riadkoch letopočty narodenia a úmrtia Maximiliána Hella 1720 a 1792. V ľavej časti mincového poľa je v opise meno a priezvisko MAXIMILIÁN HELL.

Strieborné zberateľské euromince s rýdzosťou 900/1000, hmotnosťou 18 g a priemerom 34 mm vyrazila Mincovňa Kremnica, š. p., v počte 2 800 kusov v bežnom vyhotovení a 6 500 kusov vo vyhotovení proof. Na hrane mincí je nápis • PRIEKOPNÍK MODERNEJ ASTRONOMICKEJ VEDY. Dňom emisie striebornej zberateľskej euromince vydávanej pri príležitosti 300. výročia narodenia Maximiliána Hella je 27. máj 2020.

« Spať na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?

Prihlásiť sa na odber