Čo nás bude stáť koronavírus?

Brian Fabo - starší výskumný pracovník NBS

11.5.2020

Prvotný šok z celosvetovej pandémie COVID-19 sme takmer prekonali. Obmedzenia sa pomaly rušia a začíname počítať straty, aj keď zatiaľ len na základe čiastkových údajov. Najbolestivejšie a nenahraditeľné sú, samozrejme, straty na životoch. Aj keď čísla z ázijských krajín, ktoré epidémiu zažili už začiatkom roka, ukazujú, že väčšina nakazených nad chorobou zvíťazí, najmä u starších pacientov býva ochorenie smrteľné. Ekonómovia, ale aj pracujúci a spotrebitelia sa obávajú tiež hospodárskych dopadov pandémie, pretože tie sa okamžite premietajú do straty práce a poklesu príjmov ľudí, čo už, žiaľ, pozorujeme aj u nás. V tomto blogu sumarizujem ľudské a ekonomické náklady pandémie s cieľom prispieť do debaty zhrnutím prvých nesmelých pokusov spočítať, čo nám všetko koronavírus vzal.

Náklady na životoch

Ochoreniu COVID-19 v eurozóne k 7. 5. 2020 podľahlo viac ako 106 998 ľudí a 400 000 nakazených sa vyliečilo, 375 384 pacientov je stále chorých, z toho 9944 vo vážnom stave. Na počet obyvateľov najviac obetí hlási v EÚ Belgicko, ktoré stratilo 0,07 % populácie (porovnanie relatívneho počtu úmrtí v dôsledku pandémie v grafe 1). Na Slovensku, naopak, zatiaľ zomrelo 26 ľudí, čo je v prepočte na populáciu najmenej v eurozóne. Tieto čísla ešte, bohužiaľ, nie sú konečné a je možné, že budú v budúcnosti revidované. Analýza počtu úmrtí uverejnená vo Financial Times objavila v trinástich európskych štátoch 45 000 úmrtí navyše už po započítaní oficiálne registrovaných obetí COVID-19. Na základe tohto čísla autori odhadujú, že celosvetovo je počet obetí pandémie o 60 % vyšší ako podľa doteraz známych čísel. Počet obetí COVID-19 sa preto v najviac zasiahnutých častiach EÚ zrejme už dá vyjadriť v desatinách percenta populácie.


Poznámka: Údaje platné k 7.5.2020 podľa worldometers.info. Vizualizácia vytvorená prostredníctvom nástroja datawrapper.com

Ekonomické náklady

V prvom momente predstavuje pandémia šok na strane ponuky. Fabriky a obchody neponúkajú svoje tovary a služby, či už preto, že im to zakázal štát (s cieľom spomaliť šírenie vírusu), alebo pre nedostatok pracovnej sily (ak je v karanténe) či z dôvodu prerušenia globálnych výrobných a zásobovacích reťazcov. Ako však ukazujú prvé výskumy, je celkom vysoko pravdepodobné, že úvodný ponukový šok sa napriek kompenzačným opatreniam v dôsledku straty pracovných miest a bankrotov firiem postupne prelieva do dopytového šoku, ktorý sekundárne spôsobuje ekonomike ďalšie škody.

Štrukturálne zdravá ekonomika je extrémne pružná a má aj po zdrvujúcich ponukových šokoch schopnosť rýchlo sa vrátiť k dlhodobému rovnovážnemu stavu. Napríklad prírodné katastrofy preto zväčša nemajú dlhodobý dopad na výkon ekonomiky. Ak by COVID-19 teda predstavoval len krátkodobý ponukový šok, hoci aj značný, mohli by sme čakať vývoj ekonomiky v tvare písmena V. Po rýchlom prepade koncom prvého štvrťroka a v druhom štvrťroku by nasledoval dynamický rast v druhej polovici roka. Krátkodobo by nás to síce veľmi bolelo, ale z dlhodobého pohľadu by mohol tento šok ekonomike paradoxne aj pomôcť, pretože v recesii dochádza k uvoľneniu výrobných faktorov viažucich sa na rôzne neefektívne investície v prospech produktívnejších aktivít, teda známy proces „kreatívnej deštrukcie“.

Prvé správy z Číny, ktorá má oproti zvyšku sveta vyše dvojmesačný náskok v boji s epidémiou, však ukazujú, že oživenie ekonomiky v prostredí pretrvávajúceho slabého globálneho dopytu nie je jednoduchá záležitosť. Preto nám hrozí, že vývoj ekonomiky bude skôr pripomínať písmeno U – pokles bude trvať dlhšie a bolieť viac, a na návrat k normálu si počkáme dlhšie. Obzvlášť nebezpečné môže byť, ak dopytový šok nebude kompenzovaný v pravý čas vhodnými opatreniami v oblasti verejnej politiky. Preto na Slovensku skupina ekonómov pod vedením Ľuboša Pástora iniciovala otvorený list vláde žiadajúci urýchlené opatrenia. Rovnako ako urýchlené prijatie opatrení je dôležité, aby boli dostatočne rýchlo implementované, adresné a jasne komunikované, aby dokázali absorbovať prichádzajúci dopytový šok.

Obavy z toho, že pokles výkonu ekonomiky nebude len krátkodobý, sa objavujú aj v prvých odhadoch ekonomického vývoja v roku 2020. Pri nedostatku dát a neistote o ďalšom vývoji pandémie, ako aj politík jednotlivých štátov a európskych inštitúcií, je predpovedanie dopadu pandémie COVID-19 na hospodársky vývoj v roku 2020 do značnej miery „veštením z magickej gule“. Napriek tomu sa už objavujú viaceré prognózy očakávajúce pomerne dramatický prepad hlavných svetových ekonomík.

Prezident FED-u v St. Louis James Bullard očakáva v druhom kvartáli 2020 prepad americkej ekonomiky až o 50 % a hlavné svetové banky predpovedajú medziročný prepad HDP eurozóny medzi 4,5 – 11 %. V súlade s týmito neradostnými očakávaniami je aj aprílová verzia databázy Medzinárodného menového fondu World Economic Outlook. Pre eurozónu očakáva v roku 2020 medziročný pokles HDP o 7,5 %. Pre jednotlivé krajiny sa predpovede líšia, od poklesu o 4,4 % na Malte po 9,8 % v Grécku. Pozrel som sa aj na predpovede jednotlivých centrálnych bánk štátov eurozóny, ktoré sa mi podarilo dohľadať (výsledky sú zhrnuté v grafe 2), a tie sú o niečo pesimistickejšie – v priemere sa očakáva pokles o 8,2 %.

Graf: Odhad zmeny reálneho HDP v roku 2020 podľa centrálnych bánk v jednotlivých členských štátoch a MMF


Zdroj: Vlastné spracovanie, zdroje dát sú uvedené v prílohe.
Poznámka: V prípade, že centrálna banka zverejnila viacero scenárov, znázorňujeme interval medzi najoptimistickejším a najpesimistickejším scenárom.

Záver

Známy výrok nás učí, že predpovedať je ťažké a obzvlášť, ak ide o budúcnosť. S istotou dnes hovoriť o tom, koľko nás bude stáť pandémia COVID-19, si trúfne málokto. Magická guľa, ktorou sú trendy a prvé predikcie, nám v súčasnosti naznačuje konečný účet straty v podobe stotín až desatín percenta populácie a približne 5 až 10 % (v prípade, že sa naplnia najhoršie scenáre až 15 %) medziročného prepadu HDP v roku 2020, pričom návrat k dnešnej úrovni bohatstva nám chvíľu potrvá, zrejme až za horizont roku 2022.

Príloha: Prehľad očakávaní medziročnej zmeny HDP v roku 2020 podľa centrálnych bánk a MMF

« Spať na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?

Prihlásiť sa na odber