Vedie bohatstvo k šťastiu? Nie tak úplne.

Andrej Cupák - starší výskumný pracovník NBS

15.1.2021

Vďaka prieskumom vieme, že ľudia vo vyspelých ekonomikách severnej či západnej Európy sú v živote zvyčajne šťastnejší. Zároveň sú ale šťastní aj chudobní mnísi v Tibete alebo rodiny na Kostarike, ktorí by za nič na svete s nikým nemenili. Prečo je to tak a ako sme na tom my na Slovensku? Plačú ľudia viac v električke v porovnaní s tými v luxusných limuzínach?

Počas uplynulých štyroch desaťročí venovali ekonómovia a sociológovia na celom svete značnú pozornosť pochopeniu toho, ako bohatstvo, majetok a iné faktory ovplyvňujú šťastie ľudí. Pochopiť podstatu a rozumieť tomu, čo stojí za pocitom šťastia, je dôležité. Prečo? Pretože spokojnosť so životom má vplyv na zdravie, dĺžku života, produktivitu a výkonnosť v práci, ako aj na sociálne a medziľudské vzťahy.

To, či a ako sme my ľudia šťastní, je zmesou viacerých faktorov, peňažných (peniaze, práca, vlastnenie bytov, domov, chát, áut atď.), ale aj nepeňažných (rodinný život, viera, prítomnosť krásnej prírody, dobré susedské vzťahy atď.).

Pozrime sa teraz spoločne bližšie na význam bohatstva v tejto rovnici šťastia.[1]

Niekoľko odpovedí vieme získať z výsledkov[2] najnovšieho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (Household Finance and Consumption Survey, HFCS), či už na slovenskej alebo celoeurópskej úrovni.

V roku 2017 sme sa domácností po prvý raz opýtali na ich spokojnosť so životom: „Ako by ste na stupnici od 0 do 10 vyjadrili Vašu celkovú spokojnosť s Vašim životom? 0 znamená úplne nespokojný/nespokojná a 10 znamená úplne spokojný/spokojná." Dôležitou otázkou zostáva, či nás bohatstvo robí šťastnejšími.

Ak odpoveď na otázku o pocite šťastia spojíme s informáciami o úrovni bohatstva v rôznych krajinách eurozóny (obrázok 1), uvidíme vzťah v tvare obráteného U. Ten hovorí o tom, že  v krajinách s nižšou úrovňou bohatstva existuje silný pocit šťastia, ktorý sa však stráca na hodnote približne 400 000 eur a potom už len stagnuje, prípadne dokonca aj klesá. Inými slovami, dodatočný vplyv bohatstva (upraveného o úroveň cien v danej krajine) na spokojnosť so životom je nepresvedčivý.

Obr. 1 Bohatstvo a  šťastie v eurozóne, agregované výsledky

Ak pôjdeme hlbšie a pozrieme sa na detaily (výsledky na obrázku 2 prezentované iba za Slovensko), uvidíme, že čisté bohatstvo v priemere vplýva pozitívne na pocit šťastia jednotlivcov (červená prerušovaná čiara je nad nulou).

Priemerný pozitívny efekt bohatstva na pocit šťastia je teda u nás podobný ako napr. v Nemecku či v Austrálii.

Ak sa na bohatstvo pozrieme ešte bližšie, zistíme, že šťastnejšie sú domácnosti, ktoré vlastnia nehnuteľnosť. Zadlženie (najmä dlh na spotrebných úveroch), naopak, vplýva na pocit šťastia negatívne (tieto výsledky nie sú znázornené na obrázku).

Zaujímavé je, že vplyv bohatstva nie je rovnaký pre rôzne úrovne šťastia. Na obrázku 2 môžeme vidieť, že pocit šťastia najviac rastie so zvyšujúcim sa bohatstvom u stredne šťastných ľudí. Ďalej už je pridaná hodnota bohatstva pre pocit šťastia čoraz menšia, až sa úplne stráca.

Zdá sa preto, že najšťastnejšie domácnosti nepotrebujú k svojmu šťastiu bohatstvo, alebo naopak, už sú dostatočne bohaté. Na porovnanie, D'Ambrosio a kol. (2020) našli pre nemecké domácnosti postupne klesajúci vplyv bohatstva na šťastie naprieč rôznymi úrovňami šťastia.

Obr. 2 Heterogénny vplyv bohatstva naprieč rozdelením indikátora šťastia za Slovensko

Najnovšie údaje potvrdzujú to, čo už sme vedeli pred stovkami či tisíckami rokov. Pocit šťastia nemusíme nevyhnutne dosahovať zvyšovaním bohatstva.

Už Aristoteles totiž povedal, že „naše šťastie záleží len na nás", a Seneca, že „získanie bohatstva neodstráni naše problémy, len ich zmení".

 

Literatúra

Brown, S., & Gray, D. (2016). Household finances and well-being in Australia: An empirical         analysis of comparison effects. Journal of Economic Psychology, 53, 17-36.

Clark, A. E., Frijters, P., & Shields, M. A. (2008). Relative income, happiness, and utility: An        explanation for the Easterlin paradox and other puzzles. Journal of Economic         Literature, 46(1), 95-144.

Clark, A. E. (2018). Four decades of the economics of happiness: Where next?. Review of          Income and Wealth, 64(2), 245-269.

D'Ambrosio, C., Jäntti, M., & Lepinteur, A. (2020). Money and Happiness: Income, Wealth              and Subjective Well-Being. Social Indicators Research, 148(1), 47-66.

Deaton, A. (2008). Income, health, and well-being around the world: Evidence from the           Gallup World Poll. Journal of Economic Perspectives, 22(2), 53-72.

Layard, R., & Ward, G. (2020). Can we be happier?: Evidence and ethics. Penguin UK.



[1] Niektorí autori sa už venovali skúmaniu vzťahu medzi príjmami a pocitom šťastia, pričom sa zohľadňoval vplyv nezamestnanosti, kvality zamestnania, sociálneho kapitálu alebo zdravia (pozri napr. Clark a kol., 2008; Deaton, 2008; Clark, 2018; Layard a Ward, 2020). Avšak  menej vieme o vplyve celkového bohatstva a aktív na pocit šťastia (pre zopár výnimiek pozri Brown a Gray, 2016; alebo D'Ambrosio a kol., 2020).

[2] Prezentované výsledky sú súčasťou dvoch prebiehajúcich výskumných projektov: „Wealth, comparison effects and well-being: novel evidence from 18 European countries" (Andrej Cupák a Anthony Lepinteur); a „Wealth, comparison effects and life satisfaction: application of novel measures using wealth microdata" (Zuzana Brokešová, Andrej Cupák,  Anthony Lepinteur a Marian Rizov).

« Spať na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu?

Prihlásiť sa na odber