Ako pomáhame ekonomike prežiť Covid-19

Adriana Lojschová - vedúca oddelenia menovej politiky

7.5.2020

Vlády na celom svete v záujme zvládnutia koronavírusu vyhlásili mimoriadnu situáciu a museli uzavrieť časť svojej ekonomiky. Výnimkou nebolo ani Slovensko, ktoré v rámci núdzového stavu postupne pozatváralo časť sektorov ekonomiky a hranice s okolitými štátmi. Tieto opatrenia výrazne znížili hospodársku aktivitu a pravdepodobne už spôsobili prudký nárast nezamestnanosti. Keďže podniky a domácnosti sú momentálne najviac vystavené negatívnym dôsledkom týchto opatrení, za týchto okolností sa ukázalo ako nevyhnutné poskytnúť im dodatočnú a dočasnú pomoc. Európska centrálna banka preto prijala sériu opatrení, ktoré by mali uľahčiť prístup domácností a podnikov k úverom. Ak sa strácate v zložitom labyrinte skratiek ako PEPP, PELTRO alebo TLTRO III, ktoré sa v tejto súvislosti používajú, potom čítajte ďalej.

Zdroj: Schéma autorky.

Zdroj: Schéma autorky.

V čom je táto kríza iná?

Vlády a centrálne banky po celom svete sa mobilizujú a prijímajú opatrenia na zmiernenie negatívnych ekonomických dôsledkov v súvislosti s dynamickým šírením pandémie infekčného ochorenia Covid-19.

Vskutku, recesia spôsobená koronavírusom by mohla prekonať globálnu finančnú krízu po páde spoločnosti Lehman Brothers z roku 2008. Konečné náklady sú však v tomto momente veľmi nejasné a odhady poklesu hospodárskej aktivity sa značne líšia (napr. podľa odhadov MMF sa globálna ekonomika v roku 2020 zníži o -3 %).

Na rozdiel od finančnej krízy v roku 2008, banky tentoraz nie sú zdrojom problému, sú zdravšie a majú k dispozícii viac kapitálu. Ako navrhol Andrea Enria, predseda Rady pre dohľad ECB, banky by mohli byť súčasťou riešenia a to tým, že poskytnú dodatočnú a dočasnú likviditu podnikom a domácnostiam, ktoré sú v momentálnej situácii ekonomicky najzraniteľnejší. Napríklad, podľa odhadov NBS, tržby firiem ani v dobrých časoch nepokrývajú fixné náklady vrátane mzdových nákladov a slovenské firmy majú podľa MH SR finančné rezervy v priemere od 14 dní do 2 mesiacov. Podobne je to v prípade domácností, kde asi 20 % domácností má rezervy najviac na 1 mesiac a 10 % slovenských domácností, bohužiaľ, nemá žiadne finančné rezervy.

Máme tu vyschnutý rybník

Keď si ekonomiku prirovnáme k rybníku a firmy a domácností k plávajúcim väčším či menším rybám, tak v dnešnej koronakríze nám ten rybník zo dňa na deň vyschol v dôsledku karanténnych opatrení. Tie ryby teraz ležia na suchom dne a my musíme naliať vodu do rybníka, aby ryby dokázali prežiť, inak povedané, naliať do ekonomiky viac finančných zdrojov, a to bezodkladne. Keďže je ekonomika eurozóny financovaná prevažne cez banky, bankový sektor teraz zohráva veľmi dôležitú úlohu a prispieva k urýchlenej distribúcii likvidity do všetkých kútov hospodárstva.

Ako pomáhame ekonomike prežiť Covid-19

Let me give you a little pep(p) talk

Spôsobov, ako udržať ekonomiku v súčasnej napätej situácii „nad vodou", je viacero. Napríklad od konca marca ECB spustila nákup aktív v rámci núdzového pandemického programu PEPP (pandemic emergency purchase programme) v celkovom objeme 750 mld. €. Tieto nákupy sú vykonávané tak, že aj my v NBS v rámci tohto programu nakupujeme napríklad vládne dlhopisy od bánk, ktoré potom majú viac prostriedkov na úvery domácnostiam alebo podnikom, ale aj štátu. Okrem toho môžeme nakupovať priamo aj dlhopisy podnikov, ktoré tak získavajú ďalší zdroj financovania.

Ďalej sme v rámci Eurosystému ešte viac uvoľnili podmienky cielených dlhodobejších refinančných operácií TLTRO III (targeted longer-term refinancing operations). Podstatou refinančných operácií je, že centrálna banka dáva komerčným bankám úver zaistený vhodnou formou majetku bánk. Tie terajšie operácie sú cielené v zmysle, že ich ceny závisia od objemu úverov, ktoré banky poskytnú reálnej ekonomike. Medzi júnom tohto a nasledujúceho roku si tak banky od ECB môžu požičať za -1 %, čo je najnižšia úroková sadzba v jej histórii. Banky dostávajú peniaze za to, že si požičajú.

Okrem iného sme tiež znížili požiadavky na zábezpeku, ktorú od bánk vyžadujeme, a dočasne sme rozšírili zoznam foriem majetku, ktoré banky môžu použiť ako tzv. kolaterál. A taktiež sme dočasne zmiernili naše požiadavky na objem prostriedkov (kapitálu), ktoré musia mať banky v zásobe ako rezervu na horšie časy.

V neposlednom rade sme rozšírili sériu necielených dlhodobejších refinančných operácií o takzvané PELTRO (pandemic emergency longer-term refinancing operations), ktorých cieľom je zabezpečiť plynulé fungovanie peňažných trhov, ktoré zaznamenali určité problémy počas pandémie. Tieto sú trochu drahšie (resp. menej lacné) peniaze ako TLTRO III, ale neviažu sa na podmienky úverovania. V konečnom dôsledku sme tak cez tieto všetky opatrenia navýšili objem peňazí, ktoré si banky od nás môžu požičať, a zároveň sme uľahčili financovanie úverov tým, ktorí sú šírením koronavírusu zasiahnutí najviac.

"Whatever it takes" a‘la Lagarde

Okamih známeho Draghiho výroku, „že urobí čokoľvek, čo bude nevyhnutné," prišiel skôr, ako by si ktokoľvek myslel. Dňa 19. marca prezidentka ECB Christine Lagardová vyhlásila, že „mimoriadne časy si vyžadujú mimoriadne opatrenia. Naše odhodlanie chrániť euro je neohraničené. V rámci svojho mandátu sme pripravení využiť plný potenciál našich nástrojov." Opatrenia ECB budú však účinnejšie, ak sa budú všetky politiky pozostávajúce z menových a fiškálnych stimulov navzájom podporovať, a to nielen na úrovni individuálnej krajiny, ale všetkých krajín ohrozených Covid-19.

« Spať na zoznam blogov

Chcete vedieť o ďalšom blogu / podcaste?

Prihlásiť sa na odber