Informácia o výsledkoch verejnej anonymnej súťaže na výtvarné návrhy slovenských strán eurových mincí

Slovenská republika sa 1. mája 2004 stala členom Európskej únie. Súčasne sa zaviazala k vstupu do Hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej meny, eura. Aj keď vstup Slovenskej republiky do eurozóny sa predpokladal až od 1. januára 2009, Národná banka Slovenska začala realizovať opatrenia na zabezpečenie prechodu na spoločnú menu už v roku 2004.

V apríli 2004 schválila Banková rada Národnej banky Slovenska materiál „Postup prípravy slovenských strán eurových mincí", ktorý špecifikoval spôsob a časový harmonogram výberu motívov a výtvarného riešenia slovenských strán eurových mincí. Banková rada rozhodla vyhlásiť na výtvarné návrhy eurových mincí verejnú anonymnú súťaž, ktorá sa uskutočnila v dvoch kolách. V prvom kole boli hodnotené kresbové návrhy mincí a v druhom kole sadrové modely, vytvorené podľa najlepších kresbových návrhov.

Cieľom súťaže bolo získať čo najväčší počet obsahovo a výtvarne kvalitných návrhov, ktoré budú na vysokej úrovni prezentovať bohatú históriu, výnimočné kultúrne a prírodné hodnoty Slovenska a súčasne budú zrozumiteľné nielen pre obyvateľov Slovenska, ale aj pre obyvateľov ostatných krajín Európskej únie, v ktorých budú eurové mince so slovenskou stranou obiehať ako zákonné platidlo. Podmienky súťaže schválila Banková rada NBS v júni 2004 a v nasledujúcom mesiaci bola súťaž vyhlásená.

Výsledky prvého kola súťaže

Termín uzávierky prvého kola súťaže bol 31. januára 2005. Do súťaže bolo zaradených 64 súťažných návrhov, z ktorých každý riešil v kresbovej forme podobu všetkých ôsmich slovenských strán eurových mincí. Návrhy boli v marci 2005 posudzované a hodnotené v dvoch poradných orgánoch - Komisii vrchného riaditeľa peňažného úseku na výber námetov slovenských bankoviek, mincí a pamätných mincí a v Komisii guvernéra NBS na posudzovanie výtvarných návrhov slovenských mincí. Ich členmi boli okrem zástupcov Národnej banky Slovenska aj odborníci z rôznych vedeckých a kultúrnych inštitúcií Slovenskej republiky, vrátane zástupcov výtvarníkov a výtvarných teoretikov.

Celkom bolo hodnotených 658 kresbových návrhov mincí jednotlivých nominálnych hodnôt, vrátane ich variantných riešení. Zložitou úlohou bolo spomedzi predložených návrhov uskutočniť výber námetov, ktoré by na eurových minciach najvhodnejšie charakterizovali historické a kultúrne dedičstvo na území Slovenska. Ako najvhodnejšie bolo vyhodnotených nasledovných 17 námetov: štátny znak Slovenskej republiky, dvojkríž na trojvrší, historická minca Biatec, kríž z Veľkej Mače, Rotunda sv. Juraja v Skalici, Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina v kompozícii s Bratislavským hradom, Hrad Devín, drevená zvonica z Východného Slovenska, Spišský hrad, vrch Kriváň, Vysoké Tatry, Madona, sediaca Venuša, z osobností sv. Cyril a sv. Metod, Ľudovít Štúr a Milan Rastislav Štefánik. Po vyhodnotení výtvarnej úrovne návrhov s uvedenými námetmi boli odporúčania obidvoch komisií prerokované v Direktóriu NBS a v Bankovej rade NBS, ktorá 29. apríla 2005 schválila výsledky prvého kola súťaže. Na postup do druhého kola bolo vybraných 36 návrhov jednotlivých mincí. Po otvorení obálok so súťažnými heslami bolo zistené, že súťaže sa zúčastnilo celkom 56 autorov. Pätnástich autorov 36 kresbových návrhov vyzvala Národná banka Slovenska v máji 2005 na účasť v druhom kole súťaže a na vytvorenie sadrových modelov mincí.

Výsledky druhého kola súťaže

Do druhého kola súťaže, s termínom uzávierky 30. septembra 2005, bolo doručených 32 sadrových modelov, pričom tri boli realizované v alternatívnom riešení. Výtvarné návrhy opätovne hodnotili obe odborné komisie. Výsledkom ich hodnotenia bol výber dvadsiatich, z ich pohľadu najkvalitnejších výtvarných návrhov, z ktorých Banková rada NBS vybrala desať na zaradenie do verejnej ankety. Jej cieľom bolo zaangažovať verejnosť do procesu príprav na zavedenie eura v Slovenskej republike, umožniť jej vybrať si zo zverejnených výtvarných návrhov tie, ktoré by na minciach preferovala a tým ovplyvniť budúcu podobu eurových mincí. V ankete, do ktorej bolo zaslaných 140 653 hlasov, sa na prvom mieste umiestnil výtvarný návrh zobrazujúci dvojkríž na trojvrší, na druhom mieste návrh s motívom vrchu Kriváň a na treťom mieste návrh so zobrazením Bratislavského hradu.

Na základe odporučenia obidvoch odborných poradných komisií, námetovej aj výtvarnej, peňažný úsek NBS v materiáli predkladanom na rokovanie do vedenia NBS navrhol použiť na realizáciu každej z ôsmich eurových mincí iný výtvarný návrh z tých, ktoré boli zverejnené v ankete. V zmysle uznesenia Direktória NBS boli do materiálu doplnené ďalšie varianty realizácie slovenských strán eurových mincí, a to s použitím výtvarných návrhov, ktoré sa vo verejnej ankete umiestnili na prvých troch miestach a s použitím len jedného, víťazného výtvarného návrhu na všetkých ôsmich eurových minciach. Banková rada NBS po prerokovaní výsledkov súťaže rozhodla o tom, že na slovenskú stranu eurových mincí budú použité tri výtvarné návrhy, ktoré vo vyhlásenej verejnej ankete dostali najviac hlasov.

Na realizáciu mincí najvyššej nominálnej hodnoty 1 euro a 2 eurá bol schválený výtvarný návrh akademického sochára Ivana Řeháka s motívom dvojkríža na trojvrší, ktorý zvíťazil v ankete. Mince nominálnej hodnoty 10, 20 a 50 centov boli realizované podľa výtvarného návrhu s motívom Bratislavského hradu, ktorý v spoluautorstve vytvorili dvaja výtvarníci - Ján Černaj a Pavol Károly. Na mince najnižších nominálnych hodnôt 1, 2 a 5 centov bol použitý výtvarný návrh autora Drahomíra Zobeka so zobrazením tatranského vrchu Kriváň.

Všetky tri uvedené motívy predstavujú všeobecne známe symboly Slovenska. Dvojkríž na trojvrší je erbovým znamením štátneho znaku, jedného zo štátnych symbolov Slovenskej republiky. Bratislavský hrad je charakteristickou a významnou dominantou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Vrch Kriváň je považovaný za symbol ochrany svojbytnosti slovenského národa a jeho historického územia a zároveň reprezentuje aj prírodné bohatstvo Slovenska.

Vzhľadom na to, že na realizáciu boli vybrané výtvarné návrhy od rôznych autorov, boli na nich v priebehu prvého polroka 2006 uskutočnené úpravy, ktoré zjednotili ich kompozičné riešenie, najmä v tvare písma a jeho usporiadaní. Na upravených výtvarných návrhoch tiež bol uvedený rovnaký rok - 2009, rok zavedenia eura v Slovenskej republike. Na výtvarný návrh s motívom vrhu Kriváň autor doplnil štátny znak.