Prvá bankovka v obehu

30. august 1993

NBS uviedla do obehu prvú slovenskú bankovku v hodnote 50 Sk.

Bankovka 50 SKK

Federálne okolkované bankovky boli nahradené novými slovenskými bankovkami. Základný rad slovenských bankoviek tvorili bankovky v siedmich nominálnych hodnotách: 20 Sk, 50 Sk, 100 Sk, 200 Sk, 500 Sk, 1000 Sk a 5000 Sk. Autorom výtvarného riešenia všetkých bankoviek bol akademický maliar Jozef Bubák, ktorého na jeseň 1992 vzhľadom na krátkosť času a už vykonané práce na návrhoch pripravovaných federálnych bankoviek, priamo oslovil tím pripravujúci novú slovenskú menu na pôde bratislavského pracoviska ŠBČS. Vďaka tomu mali bankovky jednotný štýl s použitím originálneho prvku - lomeného svetelného pruhu prechádzajúceho cez tlačový obrazec.

V záujme lepšej vzájomnej rozlíšiteľnosti a zvýšenia ochrany pred falšovaním boli na bankovkách následne postupne vykonané menšie úpravy. Pri dotlači bankoviek v roku 1996 bol upravený dizajn a farebnosť bankoviek 100 Sk a 500 Sk. V roku 1999 bola zvýšená úroveň ochrany bankoviek 200 Sk, 1000 Sk a 5000 Sk, a v roku 2000 aj bankovky 500 Sk, doplnením ďalších ochranných prvkov - vysokosvetlého vodoznaku, opticky premenlivej farby a írisujúceho povlaku. Na bankovke 1000 Sk bola použitá tiež vysokoreflexná fólia a na 5000 Sk vysokoreflexná fólia a Kinegram®.

Na slovenských bankovkách bola väčšina ochranných prvkov viditeľná voľným okom. Takými boli napríklad vodoznak, ochranný prúžok, sútlačová značka, írisujúci povlak, opticky variabilné prvky, Kinegram®, metalická fólia a pod. Viaceré z nich znemožňovali verne zobraziť pôvodný lesk, resp. meniacu sa farbu na bankovke pomocou fotokopírovacích zariadení. Časť ochranných prvkov bola kontrolovateľná pomocou jednoduchých pomôcok v obchodoch, na poštách, alebo v zmenárňach, napr. mikrotexty pomocou lupy, ochranné vlákna a tlačené prvky viditeľné v ultrafialovom svetelnom spektre pomocou ultrafialovej lampy a pod. Všetky bankovky však obsahovali aj strojovo čitateľné ochranné prvky, identifikovateľné iba prostredníctvom špecializovaných zariadení, ktoré umožnili pri spracovaní v bankách vysokorýchlostnú kontrolu nielen prítomnosti ochranných prvkov, ale aj ich umiestnenia a intenzity. Sem patrili napríklad prvky viditeľné len v infračervenom spektre, magnetizmus či špeciálne chemické prvky.