Wagner Ján Alojz
(3. júla 1864 v Slovenskom Pravne - 18. októbra 1930 v Bratislave)
Počiatky profesionálnej dráhy tohto nestora a priekopníka slovenského poisťovníctva siahajú do roku 1891, kedy bol prijatý do služieb poisťujúcej spoločnosti Donau. Ako poistný matematik pôsobil najprv v jej viedenskej centrále, neskôr v pobočkách v Grazi a Štajerskom Hradci. V roku 1896 ho spoločnosť preložila do filiálky v Budapešti, kde mu bohaté praktické skúsenosti v oblasti poisťovníctva otvorili cestu do miestneho Krajinského penzijného spolku peňažných ústavov, a tiež do dozorného povereníctva Krajinskej jednoty peňažných ústavov. Ako poradca a neskôr predseda pracoval aj v tunajšom peňažnom ústave Pomocná pokladnica. V marci 1909 bol menovaný do správnej rady Ústrednej banky v Budapešti a v júni 1913 ho zvolili za predsedu jej dozorného povereníctva.
Wagner bol tiež jedným z iniciátorov návrhu na utvorenie zväzu slovenských peňažných ústavov, ktorý mal ako vrcholný orgán zastupovať ich záujmy voči vládnym orgánom. Podporoval založenie stavovskej organizácie zamestnancov slovenských bánk ako reprezentanta záujmov a práv úradníkov z povolania.
V apríli 1919 založil za podpory a aktívnej účasti Vladimíra Makovického prvý slovenský poisťovací ústav pod názvom Prvá slovenská poisťovňa v Bratislave. Táto sa neskôr zlúčila so zastupiteľstvom Prvej uhorskej všeobecnej poisťovne v Budapešti, čím vznikol v roku 1921 nový ústav pod názvom Slovenská poisťovňa v Bratislave. Od začiatku činnosti poisťovne až do svojej smrti bol Wagner jej hlavným riaditeľom. Vykonával i funkciu vrchnostenského kurátora nad činnosťou filiálok 19 maďarských poisťovní pôsobiacich na Slovensku a súčasne spolupôsobil pri založení Slovenského roľníckeho poisťovacieho družstva v Bratislave (neskôr Karpatia) a poisťovne Domov.