Vanovič Ľudovít
(4. januára 1878 v Dražkovciach - 19. augusta 1949 v Martine)
Profesionálnu dráhu začal ako úradník filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne a pokračoval v ústredí Turčiansko - Sväto - Martinskej sporiteľne, kam bol v roku 1907 prijatý ako účtovník. Ľudovít Vanovič pracoval v Martinskej sporiteľni až do jej fúzie s Tatra bankou v roku 1920, pričom bol v roku 1909 menovaný za jej hlavného účtovníka a od roku 1918 zastával funkciu podsprávcu ústavu.
V súvislosti s bohatou obchodnou činnosťou Martinskej sporiteľne, ale aj v dôsledku vlastných podnikateľských aktivít sa Vanovič stal členom správnych a dozorných rád viacerých peňažných ústavov, napríklad Všeobecnej banky v Lučenci, Zvolenskej ľudovej banky, Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom. Patril taktiež k spolupracovníkom prvého odborného bankového časopisu na Slovensku Slovenský peňažník, spolupracoval pri tvorbe Slovenského kompasu v roku 1911 a pri organizovaní rôznych porád a stretnutí predstaviteľov slovenského peňažníctva.
Aktívnu činnosť vyvíjal i v súvislosti so sanáciou Tatra banky po jej problémoch a stratách spôsobených krachom firmy Rovnianek a Comp. v roku 1911. Vanovič ako jeden zo zástupcov sporiteľne bol z dôvodu úspešného uskutočnenia a kontroly sanácie menovaný do riaditeľstva Tatra banky.
V službách tejto banky pôsobil i po fúzii so Sporiteľňou, Martin v roku 1920 ako člen správnej rady a výkonného výboru s titulom námestníka hlavného riaditeľa. V roku 1926 bol menovaný za hlavného riaditeľa obchodnej správy banky a túto funkciu vykonával až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1932. Počas pôsobenia v Tatra banke vyvíjal aktívnu činnosť hlavne v súvislosti s uskutočňovaním mnohých fúzií malých vidieckych peňažných ústavov, ako aj pri rozširovaní jej priemyselného koncernu.
V roku 1920 bol zvolený za predsedu správnej rady novovzniknutej Drevárskej banky v Bratislave, ktorá taktiež patrila do záujmovej sféry Tatra banky. Túto funkciu vykonával do jej fúzie s Eskontnou a hospodárskou bankou v Bratislave v roku 1927.