Trnovec Jozef
(25. januára 1899 v Banskej Bystrici - 11. februára 1981 v Bratislave)
Od roku 1919 pôsobil vo Zvolenskej ľudovej banke, krátko nato premenovanej na Národnú banku v Banskej Bystrici. Neskôr viedol filiálku Národnej banky v Detve a stal sa aj členom predstavenstva banskobystrickej filiálky Mestskej sporiteľne Pražskej. V roku 1926 vstúpil do služieb Národnej banky československej (NBČS). Na jeseň roku 1938, po vyhlásení autonómie Slovenska, sa spolupodieľal na vypracovaní návrhu na reorganizáciu NBČS. Po vzniku Slovenskej národnej banky (SNB) sa veľkou mierou zúčastňoval na organizačných prácach pri tvorbe nového ústavu, ako aj na príprave právnej normy, ktorá definovala túto finančnú inštitúciu. Konštituoval úverový odbor SNB a v auguste 1939 bol aj oficiálne menovaný riaditeľom tohto odboru. Súčasne vykonával funkciu námestníka riaditeľa administratívneho odboru, a to až do júla 1942. V tomto období zastával mnoho funkcií ako člen správnych rád, poradných zborov a dozorných výborov a bol zástupcom SNB v burzovej rade Bratislavskej burzy. Trnovec bol popri guvernérovi jednou z kľúčových postáv, ktoré sa snažili o čo najväčšiu elimináciu nemeckého vplyvu na SNB.
Po obnovení Československej republiky ho ako exponenta bývalého štátu zbavili funkcie riaditeľa. Na tieto udalosti, ako aj vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav, reagoval v septembri 1945 žiadosťou o preloženie do výslužby so zachovaním všetkých nárokov, ktoré mu ako riaditeľovi SNB prináležali. Nakoniec Dočasná správa NBČS súhlasila s penzionovaním J. Trnovca od 1. októbra 1946 v hodnosti hlavného kontrolóra I. triedy. Na základe vykonštruovaného obvinenia bol v päťdesiatych rokoch väznený.