Pauliny Viliam
(20. decembra 1887 v Slovenskom Pravne - 1945 na neznámom mieste)
Po štúdiách v Prahe (1896 - 98) začal pracovať v Tatra, hornouhorskej banke a o štyri roky neskôr sa stal účtovníkom Zvolenskej ľudovej banky. Od roku 1909 do roku 1914 bol zodpovedným redaktorom a vydavateľom jediného slovenského odborného časopisu pre otázky peňažníctva a hospodárstva - Slovenského peňažníka. Ako bankový úradník bol uznávaným odborníkom. V rokoch 1912 - 1913 bol hlavným iniciátorom sanačného procesu Tatra banky, ktorá sa ocitla v zlej situácii vinou neprezieravého obchodovania s americkou spoločnosťou Petra Víťazoslava Rovnianka (pol roka ju viedol vo funkcii direktora po Ivanovi Daxnerovi). V dvadsiatych rokoch 20. storočia potom pracoval na sanácii Ľudovej banky v Ružomberku, bol členom jej správy. V roku 1920 sa stal riaditeľom Národnej banky, pokračovateľky Zvolenskej ľudovej banky, ktorá sa v čase prvého slovenského štátu, aby menom nekonkurovala Slovenskej národnej banke, premenovala na Stredoslovenskú banku. Bol členom správnych a dozorných rád aj v iných bankách. Patril k popredným organizátorom hospodárskeho života na Slovensku v medzivojnovom období.
Od 5. septembra 1944 až do zániku povstaleckých orgánov na konci októbra 1944 bol prvým povereníkom financií. Po potlačení povstania bol zatknutý a odvlečený do Nemecka, kde za neznámych okolností zahynul.