Michalík Ján
(12. apríla 1899 v Malom Čepčíne - dátum úmrtia neznámy)
Koncom roka 1921 vstúpil do služieb Tatra banky v Martine, kde pôsobil až do roku 1924, kedy bol prijatý do Bankového úradu ministerstva financií v Prahe, pričom v oblasti ceduľového bankovníctva pracoval až do svojho núteného odchodu na dôchodok v roku 1948. Po vzniku Slovenskej národnej banky (SNB) v apríli 1939 bol vo funkcií kontrolóra zaradený do jej Hlavného ústavu v Bratislave, kde pôsobil ako vedúci valutovej učtárne.
Ján Michalík sa v roku 1944 aktívne zapojil do príprav Slovenského národného povstania a od 1. septembra bol členom prezídia Povereníctva pre financie, spolu s inými významnými predstaviteľmi slovenského bankovníctva. Po príchode československej vlády do Košíc začiatkom roku 1945 bol od 17. apríla poverený organizovaním úradovne Československého menového úradu. V júni 1945 bol menovaný za člena Dočasnej správy SNB.
Po splynutí SNB a Národnej banky československej (NBČS) v novembri 1945, keď sa SNB zmenila na Oblastný ústav NBČS pre Slovensko v Bratislave, boli na jej čelo postavení zástupcovia dvoch najsilnejších politických strán na Slovensku. Komunistickú stranu Slovenska zastupoval Karol Markovič a nominantom Demokratickej strany sa stal Ján Michalík. Spoločne riadili Oblastný ústav NBČS v Bratislave až do februára 1948, kedy v štáte prevzala moc Komunistická strana Československa, čo sa čoskoro odzrkadlilo aj v zložení vedúcich orgánov NBČS. Už 25. februára bol vedením Oblastného ústavu NBČS poverený K. Markovič. Michalík bol uznesením Dočasnej správy NBČS z 10. marca 1948 s okamžitou platnosťou „ako exponent DS a odborne nespôsobilý zastávať vedúce funkcie" pozbavený všetkých funkcií a preložený do výslužby.