Markovič Július
(21.decembra 1860 v Hrachove - 19. decembra 1913 vo Viedni)
Lekárske vzdelanie získal na univerzite vo Viedni (roku 1884), potom sa usadil na Myjave a tu popri lekárskej praxi vyvíjal aj národnobuditeľskú činnosť. Bol prvým slovenským lekárom, ktorý začal skúmať tuberkulózu na vedeckom základe. Neskôr sa presťahoval do Nového Mesta nad Váhom a tam pokračoval v medicínskej praxi, ale aj v šírení národnej osvety, roku 1892 založil Považské noviny.
Po skúsenostiach s voľbami roku 1896, keď ako kandidáta dal ho myjavský hlavný slúžny Csenkey vyviesť spolu Mudroňom a Dulom pod bodákmi z myjavského hotela, dozrelo v ňom jednoznačné presvedčenie o nutnosti zakladania peňažných ústavov pre potreby slovenského národného emancipačného hnutia. Z týchto dôvodov založil v roku 1896 Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom. Spolupracoval pritom s kňazmi katolíckymi i evanjelickými, s remeselníkmi a roľníkmi.
Banka, ktorú založil, plných 24 rokov pomáhala zbavovať úžery a hospodársky posilňovala Slovákov na strednom Považí. Július Markovič, najvýraznejšia postava slovenského bankovníctva v tom čase, bol jej správcom až do svojej smrti v roku 1913. On sám sledoval vždy dva hlavné ciele: poskytovať slovenskému ľudu primerane lacný úver a takto ho chrániť od možnosti vykorisťovania a zbierať voľné prostriedky vo forme vkladov, aby boli bezpečne spravované. Rovnaké zásady presadzoval aj ako člen direktória Tatra banky, Trenčianskej banky a Ústrednej banky v Budapešti.
Ako najvýraznejšia postava slovenského peňažníctva vystupoval na poradách slovenských bánk, ktoré sa konali od roku 1908. Presadzoval vytvorenie združenia slovenských peňažných ústavov a tiež založenie silnej slovenskej banky v Budapešti.