Kubiš Rudolf
(19. apríla 1885 v Bytči - 24. apríla 1951 v Bratislave)
Kubišove začiatky na bankovom poli sú z 20. septembra 1904, keď sa zamestnal v bankovom oddelení firmy Bankový, zmenkový a šífkartový obchod, ktorú vlastnil Peter Víťazoslav Rovnianek v Pittsburghu, kde pôsobil až do 25. júla 1906. Od januára 1907 pôsobil ako účtovník v Piešťanskej úvernej banke. Neskoršie pracoval v riadiacich funkciách v Ľudovej banke v Novom meste nad Váhom (v rokoch 1919 - 1921) a Hospodárskej banke (1921 - 1922). Dňa 14. januára 1922 vstúpil do služieb Tatra banky, od roku 1923 bol vedúcim jej filiálky v Žiline, od 9. novembra 1925 pôsobil v centrále v Bratislave vo funkcii riaditeľa, pričom viedol kontrolné oddelenie. V roku 1939 bol vymenovaný za námestníka hlavného riaditeľa Tatra banky a v roku 1940 dosiahol najvyššiu úradnícku funkciu - titul generálneho riaditeľa Tatra banky.
Dňa 23. októbra 1944 sa stal guvernérom Slovenskej národnej banky (SNB), po uväznení Imricha Karvaša. Funkciu guvernéra vykonával relatívne krátko (do konca marca 1945), hlbšie ani nevošiel do povedomia verejnosti. Vzhľadom na vývoj udalostí nezasiahol výrazne do fungovania centrálnej banky. Po potlačení povstania sa zameral na konsolidáciu pomerov v banke s dôrazom na čo najväčšiu elimináciu jej strát. Tento zámer sa mu však nepodarilo naplniť, keďže po zmene zákona o SNB získalo väčší vplyv na jej rozhodovanie ministerstvo financií. Napriek tejto skutočnosti sa snažil aj naďalej zachovať nezávislosť centrálnej banky od vlády. Odolal tlakom nemeckej strany i niektorých slovenských vládnych činiteľov, ktorí žiadali, aby banka evakuovala do Nemecka. Súčasne zabránil presunu zásob slovenských platidiel do zahraničia.
V posledných dňoch vojny emigroval. V roku 1948 bol odsúdený Národným súdom v neprítomnosti na osemnásť mesiacov odňatia slobody.