Zvláštny fond pre zmiernenie strát z povojnových pomerov
Bol zriadený v zmysle zákona č. 237/1924 Zb. Jeho úlohou bolo prideľovať sanačné prostriedky vo forme 4% tzv. fondových dlhopisov so zárukou štátu, umoriteľných v priebehu 40 rokov. Sanačné príspevky sa prideľovali účastinným bankám, bankovým firmám, záložniam všetkého druhu, úverným družstvám, sporiteľniam a krajinským peňažným ústavom. Zdrojom splátok a úrokov z dlhopisov boli predovšetkým štátne dotácie 50 mil. korún československých (Kč) ročne a príspevky peňažných ústavov. Zvláštny fond v roku 1925 uzavrel zmluvu so Zemskou bankou v Prahe, podľa ktorej táto banka zaobstarávala účtovnú, pokladničnú a kancelársku službu fondu.
Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 bol zákonom č. 172/1941 Sl. z. na území Slovenska Zvláštny fond na zmiernenie strát z povojnových pomerov spolu so Všeobecným fondom peňažných ústavov nahradený Pomocným fondom peňažných ústavov v Bratislave.
V Archíve Národnej banky Slovenska sú v súčasnej dobe uložené asi 2 bežné metre písomností z činnosti Zvláštneho fondu z rokov 1924 - 1950, ktorá sa dotýka sanačnej výpomoci pre slovenské peňažné ústavy. Tento materiál bol dovezený z Prahy na Slovensko v rokoch 1939 - 1945 v súvislosti s likvidáciou pohľadávok a záväzkov tohto fondu. Ide najmä o bilancie fondu, zoznamy povolených podpôr pre slovenské ústavy, záznamy slovensko - nemeckých rokovaní o usporiadaní záväzkov Zvláštneho fondu, výkazy o povinnom súpise a nútenej úschove fondových dlhopisoch, spisový materiál týkajúci sa poskytnutej sanačnej podpory pre jednotlivé ústavy, ako aj výkaz príspevkov sanovaných ústavov do fondu.