Zemská banka, Praha, filiálky Bratislava, Užhorod
Boli zriadené na základe zákona č. 238/1922 Zb. z 11. júla 1922 o rozšírení pôsobnosti krajinských úverových ústavov na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Bratislavská filiálka bola otvorená 29. júna 1924. Mala posilniť oblasť peňažníctva, pomôcť zorganizovať peňažný trh a predovšetkým zlepšiť dostupnosť úverov. Išlo o úver komunálny, stavebný, melioračný a elektrifikačný, poskytovaný obciam, okresom a družstvám. Úverovala takmer kompletnú výstavbu bytov v Bratislave 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia, kolonizáciu českých a slovenských roľníkov na niekdajších hornouhorských veľkostatkoch, elektrifikáciu Slovenska, melioračné projekty vodných družstiev proti záplavám na Žitnom ostrove. Od polovice 20-tych rokov poskytovala na Slovensku úverovú výpomoc novo vznikajúcej sieti občianskych a vidieckych ľudových peňažných ústavov (roľnícke vzájomné pokladnice a živnostenské úverové ústavy). Už v roku 1924 sa stala finančným ústredím Zväzu vzájomných roľníckych pokladníc v Bratislave. V tom istom roku bola poverená aj prevozom depozitov občanov Československa z Maďarska.
Pre správu filiálky menoval minister financií na päť rokov predstavenstvo. Prvým predsedom predstavenstva bol Ján Krno. V roku 1927 sa predsedom predstavenstva stal Jozef Kállay. Najvyššie dozorné a schvaľovacie právo pre záležitosti filiálky pripadalo ministerstvu financií, ministerstvu vnútra a zemskému správnemu výboru, ktorý delegoval do Bratislavy zástupcu vládneho komisára. Filiálka mala právne, obchodné a od roku 1932 aj kancelárske oddelenie. Každé oddelenie viedol prednosta.
Dňa 20. októbra 1939 prestala filiálka Zemskej banky pôsobiť v Bratislave a preniesla svoju činnosť do Prahy, kde fungovala ako oddelenie centrály.
Užhorodská filiálka na Podkarpatskej Rusi vznikla podstatne neskôr uznesením ministerskej rady z 24. januára 1936 na základe rovnakého zákona ako filiálka v Bratislave. Po viedenskej arbitráži, keď toto územie obsadilo Maďarsko, stratila jej existencia zmysel. Jej situácia bola ťažká. Ocitla sa v súkolí devízových predpisov maďarských, slovenských a pražských. Dňa 4.novembra 1938 bola evakuovaná do Bratislavy. Časť jej aktív bola uložená v Prahe. Ústredie Zemskej banky dalo napokon 14. apríla 1939 užhorodskej filiálke príkaz presťahovať sa kvôli likvidácii do Prahy.
Po vzniku Slovenského štátu prevzala podľa nariadenia č. 77/1939 Slovenského zákonníka obchody filiálky Zemskej banky v Bratislave vzťahujúce sa na územnú oblasť Slovenska novozaložená Slovenská hypotečná a komunálna banka, ktorá začala svoju činnosť 1. júla 1939.
Po druhej svetovej vojne na základe zákona č. 183/1948 z 20. júla 1948 vznikla Investičná banka ako špecializovaný peňažný ústav pre investičnú činnosť, do ktorej bola univerzálnou sukcesiou bez likvidácie zlúčená okrem iných peňažných ústavov i Slovenská hypotečná a komunálna banka.
V archíve sa zachovalo 80 bežných metrov písomností. Pred spracovaním boli dokumenty uložené na rôznych miestach v Bratislave, neskôr boli sústredené v úradovni Investičnej banky v Bratislave, odkiaľ sa previezli do podnikového archívu Štátnej banky československej. Zachovali sa predovšetkým úverové písomnosti, čiastočne depozity, ale aj výročné správy, dokumenty o založení a likvidácii filiálok (aj dobové fotografie), záznamy z rokovaní predstavenstva.