Stredoslovenská banka, Banská Bystrica
V rokoch 1902 - 1919 názov Zvolenská ľudová banka a v rokoch 1919 - 1940 Národná banka, Banská Bystrica.
Išlo o prvú slovenskú banku vo Zvolenskej župe, ktorej pôvodný názov znel Zvolenská ľudová banka so sídlom vo Zvolene. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 1. mája 1902 v dome jedného z jej zakladateľov a neskôr dlhoročného predsedu správy Jána Vesela. Napriek počiatočným obavám, vyplývajúcim z nízkeho kapitálového základu, novozaložená banka sa rýchlo a úspešne vyvíjala. V roku 1906 zriadila filiálku v Detve, expozitúry vo Zvolenskej Slatine a Slovenskej Ľupči. Týmto aktom sa z banky miestneho významu stal peňažný ústav s regionálnou pôsobnosťou. Predmet podnikania spoločnosti bol obdobný ako u väčšiny vtedajších peňažných ústavov. V úverovej oblasti sa zameriavala predovšetkým na poľnohospodárstvo a drobné podnikanie. Neskôr po upevnení majetkových pomerov a pod vedením Viliama Paulinyho zasiahla i do sféry obchodu a priemyslu. V januári 1921 sa zmenil jej názov na Národná banka. Podľa nových stanov sa za sídlo spoločnosti určila Banská Bystrica a jej centrála bola na jeseň toho istého roku premiestnená do miestností bývalej Banskobystrickej sporiteľne. Pod týmto názvom pôsobila až do mája 1940, kedy bola premenovaná na Stredoslovenskú banku. Zanikla v roku 1948 splynutím s Tatra bankou.
Z činnosti Stredoslovenskej banky a jej právnych predchodcov sa zachovalo 14 bežných metrov písomností v časovom rozsahu 1902 - 1948. Najstaršie obdobie dokumentujú prevažne úradné knihy, a to výročné správy a záverečné účty z rokov 1902 - 1927, zápisnice a správy z valných zhromaždení a knihy účastinárov. Cenné sú písomnosti týkajúce sa kúpeľov v Kováčovej, ktorých bola banka od roku 1926 výlučným vlastníkom. Zachovali sa i písomné záznamy filiálok v Kremnici, Turčianskom Svätom Martine, Žiari nad Hronom a vo Zvolene.