Spišská banka, Kežmarok
Do firemného registra v Levoči ju zapísali 1.mája 1863 ako Kesmarker Sparkasse, Aktiengesellschaft, Kesmark (mit Pfandleihanstalt). Výška účastinného kapitálu bola stanovená na 40 tisíc zlatých. Významnou postavou tejto banky bol obchodník Theodor Genersich, ktorý v roku 1876 - 1926 pôsobil ako člen správnej rady a 45 rokov bol jej predsedom. V roku 1883 - 1905 prevádzkovala Kežmarská sporiteľňa spolu so Spišskou sporiteľňou v Levoči a Sporiteľňou piatich hornouhorských miest v Spišskej Sobote konzorcium Umelý mlyn hornádskeho údolia v Betlanovciach. V roku 1917 prevzala Kežmarská sporiteľňa likvidáciu Kežmarskej banky.
Po vydaní sporiteľničného zákona č.302/20Zb. došlo v roku 1920 k zmene jej názvu na Spišská banka. Likvidáciou niektorých peňažných ústavov, ktoré utrpeli počas prvej svetovej vojny veľké straty, si banka vytvorila pobočky a expozitúry po celom Spiši a prenikla aj na Gemer. Už v roku 1920 fúzovala s Podolinskou sporiteľňou a do roku 1925 založila filiálky v Poprade, Veľkej, Spišskej Sobote, Spišskej Belej, Gelnici, Levoči, dnešnom Nálepkove, Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Plešivci. Posledné dve sa po viedenskej arbitráži stali zahraničnými.
Investovala do nákupu účastín Kežmarsko - popradskej vicinálnej dráhy a skúpila väčšinu účastín Prvého spišského parného pivovaru a sladovne v Poprade.
Na valnom zhromaždení v roku 1941 akcionári museli odsúhlasiť splynutie s Nemeckou obchodnou a úverovou bankou, Bratislava, nariadené dekrétom Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 7.augusta 1940. Bol to jeden z ústupkov slovenskej strany voči ríšsko - nemeckým bankám Dresdner Bank a Deutsche Bank za dve tretiny slovenského koncernu Legiobanky, ktorý uvoľnili spod svojho vplyvu.
Po druhej svetovej vojne už nevyvíjala žiadnu činnosť a stala sa jednou z trofejných bánk Červenej armády, ktorá zhabala jej majetok. Po dlhých rokovaniach sa podarilo dosiahnuť, že bola z vojnovej koristi vypustená.
Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre financie pre ňu ustanovilo likvidátora, ktorého v roku 1947 nahradila Ústredná likvidačná kancelária. Likvidačný proces sa zavŕšil v roku 1951, keď celá agenda prešla na Štátnu banku československú, Oblastný ústav na Slovensku v Bratislave.
Archívny fond obsahuje 4,5 bežných metrov písomností z činnosti Spišskej banky v Kežmarku a jej filiálok v Gelnici, Levoči, Poprade, Rožňave a Spišskej Novej Vsi.