Slovenská všeobecná úverná banka, Bratislava
Vznikla v roku 1922 zo slovenských filiálok Maďarskej všeobecnej úvernej banky v Budapešti. Po krátkom období rozmachu v 20-tych rokoch, kedy sa banka vo svojej finančnej a úverovej politike zameriavala na zakladanie rôznych účastinných priemyselných spoločností, prevzala väčšinu jej akciového kapitálu Banka československých légií , čím sa Slovenská všeobecná úverná banka stala jej afilovaným ústavom. V roku 1941 sa na základe príkazu Ministerstva financií Slovenskej republiky pristúpilo k jej likvidácií, ktorá sa skončila až v roku 1951. Z firemného registra Krajského súdu v Bratislave bola vymazaná 5. februára 1952.
V Archíve NBS sa nachádza písomná registratúra v rozsahu 21,5 bežného metra. Archívne dokumenty centrály v Bratislave a filiálok v Malackách, Trenčíne, Skalici, Šaštíne, Starej Ľubovni a Vranove nad Topľou boli čiastočne spracované. Z hľadiska dokumentárneho najväčšiu výpovednú hodnotu majú písomnosti štatutárnych orgánov banky, výročné správy a účty, písomnosti vo veci založenia a likvidácie banky, medzi ktorými sa nachádza aj originál protokolu zo zasadnutia jej zakladateľov.