Slovenská banka, Bratislava
V rokoch 1879 - 1904 názov Ružomberský účastinársky úverkový spolok v Ružomberku a v rokoch 1904 - 1919 názov Úverná banka, Ružomberok
Vznikla v júni 1879 pod názvom Ružomberský účastinársky úverkový spolok v Ružomberku ako účastinná spoločnosť s akciovým kapitálom 30 000 zlatých. Iniciátormi jej vzniku boli miestni obchodníci, bratia Peter a Daniel Makovickí. Až do založenia prvej filiálky v Trstenej na Orave v roku 1893 išlo v podstate o lokálny peňažný ústav, ktorý sa v ďalšom období postupne vypracoval na prvé miesto v sústave slovenských bánk. Rozširovanie svojho vplyvu si vedenie banky zaisťovalo upisovaním účastín a poskytovaním úverov novo zakladaným slovenským peňažným ústavom. Banka významne zasiahla aj do budovania slovenského účastinárskeho priemyslu. V roku 1904 došlo ku zmene názvu firmy na Úverná banka, Ružomberok, pričom sa na jej čelo postavil Vladimír Makovický. Pod jeho vedením začala banka vo zvýšenej miere poskytovať úvery a investičný kapitál na založenie a výstavbu väčších továrni predovšetkým celulózo - papierenského priemyslu. Najväčším slovenským peňažným ústavom sa stala koncom prvého desaťročia 20. storočia, no za cenu závislosti na pražskej Živnostenskej banke. Po vzniku Československa sa vedenie spoločnosti rozhodlo pre zmenu jej názvu na Slovenská banka a pre presun centrály do Bratislavy. Patrila jej napr. Továreň na drevovinu a papiereň v Ružomberku. Podieľala sa na držbe akcií Československej továrne na látky výbušné v Pardubiciach, Drevárskeho spolku v Bratislave, Slovenskej obchodnej spoločnosti v Bratislave, pivovarov v Nitre, Michalovciach, Vyhniach, Bratislave. Po vzniku Československej republiky sa stala členom konzorcia bánk pre štátne a úverové operácie. Pomocou fúzií sa zmocnila viacerých peňažných ústavov, v roku 1921 prevzala Trenčiansku obchodnú a priemyselnú banku, Piešťanskú sporiteľňu a Hospodársku banku v Bratislave. Vytvorila si po celom Slovensku sieť filiálok a pobočiek, v roku 1930 ich mala 37. Po okupácii južnej časti Slovenska Maďarskom v roku 1938 stratila 10 filiálok a utrpela značné finančné straty. V roku 1941 na základe medzištátnej dohody odkúpila účastiny Maďarsko - českej priemyselnej banky v Budapešti a premenila ju na Slovenskú hospodársku banku, ktorá prevzala obchody bývalých filiálok a založila pobočky v Košiciach, Lučenci a Nových Zámkoch V roku 1948, v rámci prebiehajúceho koncentračného procesu peňažných ústavov, splynula s Tatra bankou, čím sa vytvorila Slovenská Tatra banka v Bratislave.
Archívny fond Slovenskej banky má rozsah asi 130 bežných metrov a zahŕňa písomnosti z obdobia 1879 - 1948. Medzi historicky najzávažnejšie dokumenty patria zápisnice správnych orgánov od založenia banky až do jej zániku, výročné správy a písomnosti vo veci koncentrácie bánk. Ďalej sú to dokumenty ohľadom fúzie pivovarov na Slovensku z rokov 1924 - 1931, písomnosti Ministerstva financií v Prahe vo veci koncernových podnikov banky pochádzajúce z rokov 1936 - 1937, a tiež korešpondencia čelných predstaviteľov ústavu s vedením priemyselných spoločností. Materiál je písaný prevažne v slovenskom jazyku, ale aj v maďarčine a nemčine.
