Liptovská úverná banka, Liptovský Mikuláš
V rokoch 1870 - 1920 názov Liptovsko - sväto - mikulášska sporiteľňa.
V roku 1847 vznikla Sporiteľnica Vrbicko-Sväto-Mikulášska, pri zrode ktorej stál Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Už po dvoch mesiacoch pôsobenia mala sporiteľňa upísaných 130 účastín. Po jej zániku bolo údajne v roku 1861 v Liptovskom Mikuláši založené úverné družstvo s názvom Súkromný sporiteľný spolok, o pôsobení ktorého nemáme bližšie informácie. Pramenne doloženou je až existencia Liptovského vzájomného výpomocného spolku (Liptauer Wechseleitiger Aushilsfsverein), ktorý založili v decembri 1866 lekár Fridrich Ullmann a lekárnik Ľudovít Ballo. Spolok združoval mikulášskych živnostníkov a obchodníkov.
Spolok bol v roku 1870 pretvorený na účastinnú spoločnosť s názvom Liptovsko - sväto - mikulášska sporiteľňa (Lipto Szent Mikloser Sparkassa alebo Liptó Szentmiklósi takarékpénztár). Úverovaním malých a stredných živnostníkov a továrnikov sa pričinila o rozvoj priemyslu na Liptove. Jej obchodnými partnermi boli najväčšie továrne v kraji. Prví aktívni činitelia ústavu (Lajos Ballo, Hermann Stark, Samuel Haas, Fridrich Ulmann) pochádzali výlučne z vyšších neslovenských kruhov, postupne však do správy ústavu i kruhu účastinárov prenikali slovenskí továrnici (Lackovci, Žuffovci, Hubkovci) a reprezentanti slovenskej inteligencie napr. poslanec a právnik Ján Ružiak, alebo Mikuláš Pružinský, neskorší minister financií Slovenského štátu.
Podľa zákona č. 302 zo 14. apríla 1920 sa zmenil názov firmy na Liptovskú úvernú banku.
Po vzniku Slovenského štátu zlé hospodárenie s majetkom viedlo k stratám, v dôsledku čoho bola nariadená likvidácia, ktorú vykonala Sedliacka banka, Bratislava. Od 1.januára 1942 sa Liptovská úverná banka stala jej filiálkou.
Tento stav pretrval až do roku 1948, keď bola Sedliacka banka i so svojimi filiálkami včlenená do Slovenskej banky, zlúčenej zakrátko s Tatra bankou do Slovenskej Tatra banky, Bratislava. Výmaz Liptovskej úvernej banky z firemného registra bol uskutočnený až v roku 1950, kedy sa ako jej posledný právny nástupca spomína Slovenská všeobecná úverná banka v likvidácií.
Zachované písomnosti tvoria 2,5 bežného metra, väčšinou ide o účtovné knihy z posledného obdobia existencie banky. Vo fonde sa nachádzajú nekompletné zápisy zo zasadnutí predstavenstva i výročné správy, záznamy o likvidácii Sedliackou bankou.