Košická sporiteľňa, Košice
Založená bola v roku v roku 1844 pod názvom Kassai takarékpénztár s účastinným kapitálom 30 000 zlatých. Za prvého predsedu správnej rady bol zvolený gróf Ján Barkóczy a za riaditeľa jej zakladateľ Karol Fiedler. Sporiteľňa sa spočiatku zamerala hlavne na zber vkladov a poskytovanie rôznych pôžičiek a úverov. Riadiace orgány spoločnosti boli vytvorené podľa vzoru Bratislavskej sporiteľne, s ktorou ešte pred svojim vznikom nadviazala úzke obchodné spojenie. Činnosť ústavu sa v prvých rokoch vyvíjala pomerne úspešne, najmä vďaka výhodným úrokovým sadzbám a opatrnej obchodnej politike. Sporiteľňa postupne rozšírila svoju pôsobnosť aj mimo košického regiónu a od začiatku 20. storočia sa začala vo zvýšenej miere angažovať pri financovaní rozvíjajúceho sa priemyslu poskytovaním úverov. V roku 1907 sa však dostala pod kontrolu budapeštianskych bánk - Maďarskej všeobecnej úverovej banky, Peštianskej maďarskej obchodnej banky a Peštianskej vlasteneckej prvej sporiteľne. Po vzniku Československej republiky a po prijatí tzv. sporiteľničného zákona č. 302/1920 Sb. bolo v roku 1921 vedenie spoločnosti nútené pristúpiť ku zmene názvu na Košická vkladná banka, Košice, ktorý bol však už o rok neskôr upravený na Košická banka. V roku 1939 sa vrátila ku svojmu pôvodnému názvu Košická sporiteľňa, pričom majoritným vlastníkom jej akcií sa stala Maďarská všeobecná úverová banka. Pôsobenie Košickej sporiteľne ako samostatného peňažného ústavu bolo ukončené 1. júla 1942, kedy Maďarská všeobecná úverová banka nariadila jej zlúčenie s ďalším svojim afilovaným peňažným ústavom Hornomaďarskou úverovou bankou, Košice, čím bol vytvorený nový právny subjekt Spojená hornomaďarská úverová banka a Košická sporiteľňa, Košice. Po prinavrátení Košíc k územiu obnovenej Československej republiky v roku 1945 pôsobila pod zmeneným názvom Spojená úverná banka a Košická sporiteľňa, Košice. V roku 1946 bola nariadená likvidácia tejto banky, ktorá prebiehala až do roku 1950, kedy splynula so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou v Bratislave.
V Archíve NBS sa zachovalo asi 2,5 bežného metra písomností z činnosti Košickej sporiteľne. Medzi najvýznamnejšie môžeme zaradiť zápisnice správnej rady od roku 1844, výročné správy od roku 1894, bilancie od roku 1887, ako aj rôzne písomnosti súvisiace so založením sporiteľne z rokov 1841 - 1844.