Investičná banka, Praha , Oblastný ústav pre Slovensko v Bratislave
Bola konštituovaná ako celoštátny národný podnik zákonom č. 183/1948 z 20. júla 1948. Na asymetrickú koncepciu poukazuje, že sídlo banky bolo v Prahe, pobočný závod v Brne a Oblastný ústav pre Slovensko v Bratislave. Autonómnu pozíciu ústavu zrušil zákon o Investičnej banke (IB) č. 61/1950 Zb. Úlohou banky bolo najmä financovanie a peňažná kontrola investícií, poskytovanie a preberanie dlhodobých pôžičiek, emisných i neemisných, aj pre iné ako investičné účely. Taktiež poskytovala svoje služby Fondu znárodneného hospodárstva počas jeho jestvovania do roku 1951. Univerzálnou sukcesiou bez likvidácie prešli na IB práva a záväzky Československého reeskontného a lombardného ústavu, Zemskej banky pre Čechy, Zemskej banky pre Moravu a Sliezsko, Ústrednej banky sporiteľní v Čechách a na Morave a Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky. Oblastný ústav IB pre Slovensko vznikol univerzálnou sukcesiou SHKB, ktorej existenciu sa vtedajším hlavným riaditeľom Elovi Šándorovi a Matejovi Murtinovi nepodarilo obhájiť. Matej Murtin bol 1. júla 1948 menovaný námestníkom hlavného riaditeľa IB v Prahe, kde pôsobil až do roku 1956. Elo Šándor sa stal riaditeľom Oblastného ústavu IB pre Slovensko. Priamo tam ho zastihla v roku 1952 smrť. Druhým a zároveň posledným riaditeľom Oblastného ústavu bol menovaný František Cibula, ktorý v tejto funkcii zotrval až do ukončenia existencie ústavu v roku 1958.
IB začala svoju činnosť 1. októbra 1948. Mala 9 - členné predstavenstvo, z neho iba jeden člen zastupoval Oblastný ústav v Bratislave. Aj Oblastný ústav v Bratislave riadilo predstavenstvo. Na hospodárenie banky dohliadala dozorná rada, resp. oblastná dozorná rada. Členov oboch predstavenstiev i dozorných rád menovalo ministerstvo financií. Banka nebola podriadená Štátnej banke československej (ŠBČS), ale ministerstvu financií. V období rokov 1950 - 1952 bola v rámci centralizácie všetka právomoc sústredená do rúk vrchného riaditeľa a jemu podriadeného oblastného riaditeľa. Až v roku 1952 vzniká kolektívny orgán - banková správa, ktorá mala vrchného riaditeľa, jeho námestníkov, oblastného riaditeľa, hlavného revízora a hlavného účtovníka.
Od roku 1952 mala banka v každom krajskom meste svoju pobočku. Viedol ju riaditeľ, ktorý sa zodpovedal priamo oblastnému riaditeľovi.
Koncom roku 1952 sa IB premenila na štátny peňažný ústav a podľa nového štatútu mala financovať všetky druhy investícií všetkých organizácií a zariadení. Tento štatút bol v roku 1957 obmedzený len na financovanie investícií a krátkodobé úverovanie stavebných organizácií a JRD, ako aj iných družstiev. Zákonom č. 43/1958 Zb. z 3. júla 1958 bola agenda investičných úverov vyčlenená a prevedená na ŠBČS. Do konca tohto roku všetku agendu i zamestnancov prevzala ŠBČS, oblastný ústav v Bratislave V Bratislave zostala pôsobiť iba úradovňa Investičnej banky.
Činnosť IB bola v nasledujúcom období obmedzená na dokončenie likvidácie obchodov a pohľadávok peňažných ústavov, z ktorých vznikla. Hypotečné pôžičky týchto ústavov previedla v roku 1957 na Ústredného likvidátora peňažných ústavov a podnikov, ktorého právnym nástupcom sa v roku 1964 stala Správa pre veci majetkové a devízové.
V roku 1969 ukončila svoju činnosť úradovňa IB v Bratislave a jej archív prevzal Oblastný ústav ŠBČS pre Slovensko.
V archíve NBS sa nachádza 156 bežných metrov dokumentov z činnosti IB, väčšinu tvoria spisy Oblastného ústavu IB pre Slovensko, Bratislava. Zachovala sa len nepatrná časť agendy krajských pobočiek IB v Bratislave, Košiciach, Poprade, Prešove a Žiline.