Hypotečná banka česká, Praha,filiálka Bratislava
Hypotečná banka česká, Praha založila svoju filiálku v Bratislave 29. júna 1924, teda v rovnaký deň ako Zemská banka. Na obe filiálky sa vzťahoval zákon číslo 238/1922 Zb. z 11. júla 1922, ktorý umožnil ich vznik. Dôvodom rozšírenia pôsobnosti týchto peňažných ústavov bolo, že na Slovensku chýbali inštitúcie, ktoré by poskytovali lacný a dlhodobý úver. Obce a rôzne iné celky a spoločenstvá boli odkázané na drahé úvery obchodných bánk. Hypotečná banka česká sa mala zaoberať predovšetkým poskytovaním hypotekárnych úverov na pozemky a domový majetok. Výhodou týchto úverov bolo, že boli nevypovedateľné, dlhodobé a poskytované za pomerne nízky úrok, ktorý sa banka zaviazala nezvyšovať. Jej záložné listy mali status pupilárnej istoty.
Filiálka sa podieľala na financovaní pozemkovej reformy, vnútornej kolonizácie a stavebného ruchu hlavne na východe Slovenska. Za záložné listy a dlhopisy ručil subsidiárne štát. 1. septembra 1926 otvorila v Košiciach svoju expozitúru. Zaviedla poskytovanie elektrifikačných úverov vo forme zmenkového eskontu a záloh na bežných účtoch. Bola dôležitou inštitúciou pri zaisťovaní úverových potrieb roľníctva. Pri svojej činnosti narážala na viacero problémov, spôsobených neporiadkami v katastrálnych záznamoch a rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva, ako aj na nedostatok celoslovensky činných peňažných ústavov, ktoré by jej mohli pomôcť pôsobiť na obyvateľstvo a oboznamovať ho s jej službami. Z týchto dôvodov rozvinula spoluprácu s novo vznikajúcim Zväzom roľníckych vzájomných pokladníc, s ktorým uzavrela dohodu, podľa ktorej sa 37 roľníckych vzájomných pokladníc stalo agentúrami filiálky na sprostredkovanie poľnohospodárskeho úveru drobným roľníkom - kolonistom na parcelovanom majetku veľkostatkov spadajúcich pod pozemkovú reformu.
Filiálku viedlo pražské riaditeľstvo v spolupráci s jej predstavenstvom. Predstavenstvo pozostávalo z predsedu, jeho námestníka a šiestich členov, ktorých na 5 rokov menoval minister financií po dohode s ministrom vnútra a riaditeľstvom banky. Členom predstavenstva bol i Jozef Gregor Tajovský. Dozorné a schvaľovacie právo malo ministerstvo financií, ministerstvo vnútra a zemský správny výbor. Filiálka mala právne, obchodné a po roku 1926 aj kancelárske oddelenia, ktoré viedli prednostovia. Košickú expozitúru viedol dirigent s titulom riaditeľský radca. Šesť rokov vykonával túto funkciu Elo Šándor, ktorý potom prešiel do Bratislavy, kde pôsobil ako zástupca prednostu obchodného oddelenia tamojšej filiálky HBČ.
1. júla 1939 vznikla Slovenská hypotečná a komunálna banka, ktorá prevzala všetky pohľadávky Hypotečnej banky českej na území Slovenského štátu, čím sa pôsobenie jej filiálky v Bratislave skončilo. Záložné listy na slovenské hypotéky boli stiahnuté z obehu a zrušené.
Archívny fond v rozsahu 120 bežných metrov zahŕňa písomnú registratúru filiálky a čiastočne i expozitúry v Košiciach. Okrem písomností zo zasadnutí predstavenstva a riaditeľstva sa zachovala predovšetkým úverová dokumentácia, záložné listy a účtovné doklady.