Hospodárska banka, Bratislava
Vznikla v roku 1906 v Trnave a ako väčšina miestnych peňažných ústavov hlavnú pozornosť venovala predovšetkým podnikaniu v oblasti poľnohospodárstva a obchodu. K tomuto účelu zakúpila v Modre a Pezinku domy s veľkými pivnicami na skladovanie vína, pričom v obidvoch mestách založila svoje filiálky. Poskytovala úvery statkárom, ale aj drobným roľníkov na nákup poľnohospodárskych strojov. Koncom roku 1918 patrila medzi najsilnejšie peňažné ústavy trnavského kraja.
Po vzniku Československej republiky zaznamenala Hospodárska banka prudký rozmach, keď sa v krátkom čase vypracovala z peňažného ústavu miestneho významu na jednu z najväčších slovenských bánk. Začala v oveľa väčšej miere investovať do obchodných spoločnosti a priemyselných podnikov akými boli Považský liehovar v Leopoldove, Slovenská veľkonákupná spoločnosť v Trnave, Fischer, továreň na čokoládu v Trnave, Slovenská poisťovňa v Bratislave a pod.
V roku 1920 Hospodárska banka preložila svoje sídlo do Bratislavy, zároveň došlo aj k zvýšeniu jej akciového kapitálu na 20 miliónov korún. Spolu s Tatra bankou založila Drevársku banku v Bratislave. Hospodárska banka získala silné pozície aj v Bratislavskej obchodnej spoločnosti, miestnom Drevárskom spolku a Parnom mlyne v Šenkviciach. Paralelne s touto činnosťou pohltila cestou fúzie Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom ako aj viacero ďalších menších slovenských peňažných ústavov v Piešťanoch, Banskej Štiavnici, Hliníku, Myjave, Nitre a Šahách. Následkom všestrannej angažovanosti dostala sa však do ťažkej finančnej situácii a bola nútená koncom roku 1921 splynúť so Slovenskou bankou v Bratislave.
Torzo písomnej registratúry banky bolo prevezené neusporiadané do podnikového archívu v Marianke v roku 1956, kde bol k nemu vyhotovený inventár. Zachovali sa predovšetkým stanovy, výročné správy, zápisnice správnej rady a dokumenty o fúzii so Slovenskou bankou.