Dunajská banka, Bratislava
Vznikla v roku 1912, kedy z iniciatívy budapeštianskeho peňažného ústavu Egyesült Budapesti Fövárosi Takarékpénztár bol v Bratislave založený Západouhorský bankový spolok so základným kapitálom 400 000 korún. Predsedom správy sa stal exponent budapeštianskeho peňažného ústavu Havass Rezsö a jeho úradník Pavol Kadoša bol menovaný generálnym riaditeľom spolku. Ostatní členovia vedenia banky pochádzali z radov bratislavských veľkoobchodníkov, továrnikov a verejných činiteľov.
Po vzniku Československej republiky sa banka kapitálovo prepojila s českými a slovenskými bankami a do jej riadiacich orgánov sa dostali aj dvaja ministri, Milan Hodža a Jozef Kállay. Prostredníctvom rozsiahlej siete filiálok, ktorú vytvorila prevažne fúziou malých vidieckych peňažných ústavov, rozšírila svoju pôsobnosť na väčšiu časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
V roku 1920 došlo k zmene názvu na Dunajská banka. Jej klientelu tvorili prevažne príslušníci národnostných menšín. Jej obchodno - úverová politika bola zameraná predovšetkým na parcelácie veľkostatkov, financovanie ťažby, spracovania a importu dreva, a tiež na investície do potravinárskeho priemyslu.
Po roku 1930 sa jej hospodárska situácia začala rapídne zhoršovať. V dôsledku nedobytnosti obchodných úverov utrpela vážne straty, čo sa naplno prejavilo v krízových rokoch 1931 - 1934, pričom jej postavenie sa nezlepšilo ani v neskoršom období. Majoritní vlastníci banky predali v roku 1937 svoje účastiny finančnej skupine, za ktorou stál Zväz roľníckych vzájomných pokladníc. Zlú situáciu banky znásobili aj politicko - hospodárske udalosti po roku 1938, kedy následkom územných zmien stratila 12 pobočiek na južnom Slovensku. Ministerstvo financií Slovenskej republiky poverilo Sedliacku banku jej likvidáciou s účinnosťou od 1. januára 1942. O sedem rokov neskôr splynula so Slovenskou všeobecnou úverovou bankou a v roku 1950 bola vymazaná z obchodného registra.
V Archíve NBS sa nachádza 13 bežných metrov písomností Dunajskej banky a jej filiálok z rokov 1925 - 1942 (1951). Ide predovšetkým o výročné správy, zápisnice správnej a dozornej rady, dokumenty o nehnuteľnom majetku banky, o jej revíziách a likvidácii.