Bratislavská I. sporivá banka, Bratislava
V rokoch 1841 - 1921 názov Bratislavská sporiteľňa.
Banka bola prvým samostatným peňažným ústavom na území Slovenska založeným na ustanovujúcom valnom zhromaždení 10. októbra 1841 pod názvom Pressburger Sparcasse (Bratislavská sporiteľňa). Išlo o účastinnú spoločnosť bankového charakteru s akciovým kapitálom 40 000 zlatých. V roku 1921, pod vplyvom ustanovení sporiteľničného zákona, zmenila názov na Bratislavskú I. sporivú banku, čím aj po formálnej stránke dostala punc obchodnej banky. Hoci pôvodne vznikla ako zmiešaný maďarsko - nemecký peňažný ústav, časom sa vyprofilovala na banku presadzujúcu predovšetkým záujmy obchodníkov a podnikateľov maďarskej národnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť sa v roku 1941, v zmysle medzinárodnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom, stala reprezentatívnym peňažným ústavom maďarskej menšiny na Slovensku. Pôsobila do roku 1950, kedy jej bolo nariadené zlúčenie so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou v likvidácií, a to so spätnou účinnosťou od 1. januára 1949. K rovnakému dátumu boli vymazané i jej filiálky v Bratislave, Nitre a Malackách.
Z viac ako 100 ročnej činnosti banky sa zachoval len nepatrný zlomok - asi 61 bežných metrov písomností v časovom rozsahu 1842 - 1949 (1953). Táto rozsahom neveľká registratúra obsahuje takmer všetky významné dokumenty, z rozboru ktorých je možné vytvoriť mozaiku vzniku, rozvoja i zániku banky.
Ide predovšetkým o zápisnice správnych orgánov a poradných výborov, výročné správy a záverečné účty, výpisy z firemného registra, výmery Povereníctva financií o likvidácii banky. Najstaršie dokumenty sú písané v jazyku nemeckom a maďarskom a od roku 1919 sa začínajú postupne objavovať i texty písané v slovenčine.