Banskoštiavnická sporiteľňa, Banská Štiavnica
Vznikla v roku 1847 podľa vzoru Bratislavskej sporiteľne. Zakladajúce valné zhromaždenie sa konalo 2. septembra 1847 a jeho prvý predseda Franz Geramb vyhlásil Banskoštiavnickú sporiteľňu (Schemnitzer Sparkasse), účastinnú spoločnosť, za založenú podľa § 58 zák. článku XVIII z r.1840. Činnosť Banskoštiavnickej sporiteľne sa začala s účastinným kapitálom 5000 zlatých. Stanovy vrchnosť schválila po mnohých obmenách až v roku 1866. Vedenie peňažného ústavu reprezentoval 30 - členný výbor. Od r.1875, v súlade s novým obchodným zákonom, sa orgánmi spoločnosti stali správna a dozorná rada.
Sporiteľňa prijímala najprv vklady iba do výšky 2000 zlatých, pričom navrhnutý úrok z vkladu podľa stanov z roku 1853 bol do 1000 zlatých 5%, od 1001 zlatých 4%. Plánoval sa tu teda pokus uplatňovať degresívnu úrokovú mieru, ktorá by zvýhodňovala predovšetkým drobných vkladateľov, ale nerealizoval sa. Banka nakupovala účastiny rôznych podnikov, napr. uhorských železníc, sedmohradských železníc, Rimomuránskych železiarní. Činnosť ústavu sa zamerala i na rozvoj mesta Banská Štiavnica a jeho okolia. Z jeho iniciatívy a vložením kapitálu bola postavená vilová štvrť pri Belianskej bráne v rokoch 1905 - 1907. Rovnako sa angažoval pri zakladaní továrne na spracovanie dreva Sitno a pivovaru a sladovne vo Vyhniach. Na stavbu železnice Šahy - Nemce - Zvolen upísal 20 000 zlatých za podmienky, že bude vybudovaná odbočka z Nemiec do Banskej Štiavnice. Pred vypuknutím prvej svetovej vojny bola banka vyhľadávaným reeskontným ústavom pre dolnouhorské banky a poskytovala úvery i na stavbu budapeštianskych nájomných domov. Nikdy však nerozširovala pole svojho pôsobenia formou zakladania filiálok alebo expozitúr.
Najväčšie straty banke priniesla prvá svetová vojna. Preto sa jej vedenie v roku 1921 rozhodlo uskutočniť fúziu s Ľudovou bankou, Banská Štiavnica. Napokon sa však oba peňažné ústavy spojili 1. augusta 1921 s Hospodárskou bankou, Bratislava. Po fúzii Hospodárskej banky so Slovenskou bankou v Bratislave v decembri 1921 vznikla z niekdajšej Banskoštiavnickej sporiteľne filiálka Slovenskej banky v Banskej Štiavnici.
Veľkosť archívneho fondu nepresahuje 10 bežných metrov. Najstaršie zachované dokumenty z činnosti banky - protokoly zo zasadnutí výboru 1847 - 1870 a odpis návrhu stanov z roku 1853 - sú vedené v nemčine. Od 50-tych rokov pribúdajú dokumenty aj v maďarčine. Tá sa po roku 1870 stala preferovanou a okolo prelomu storočí jedinou rokovacou rečou. Až posledné tri výročné správy z rokov 1919 - 1921 sú napísané aj po slovensky.