Banskobystrická sporiteľňa, Banská Bystrica
V rokoch 1845 - 1880 názov Zvolenská sporiteľňa, Banská Bystrica.
Založená bola v roku 1845 pod názvom Zvolenská sporiteľňa, Banská Bystrica, čím jej členovia chceli zdôrazniť rozsah pôsobnosti na celú Zvolenskú župu. Popri predstaviteľoch maďarskej a nemeckej národnosti sa po prvýkrát o podiel na správe finančných a úverových záležitostí prihlásili zástupcovia slovenského národného a politického života - Karol Kuzmány, Samo Chalupka, Tomáš Hromada, Michal Rárus a ďalší. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 15. marca 1845, na ktorom zúčastnení zvolili 30 - členný výkonný výbor na čele s Jánom Szumrákom, jeho členom až do roku 1850 bol aj Karol Kuzmány. Zamerala sa hlavne na zber vkladov, poskytovanie rôznych úverov. V roku 1880 došlo k zmene názvu ústavu na Banskobystrická sporiteľňa, Banská Bystrica (Beszterczebányai takarékpénztár), pričom sa dostala úplne pod kontrolu maďarských podnikateľských a politických kruhov. Koncom 19. storočia sa začala vo zvýšenej miere angažovať pri financovaní rozvíjajúceho sa priemyslu poskytovaním úverov (Parný mlyn v Lučenci, Továreň na drevený nábytok v Banskej Bystrici a pod.). Po vzniku Československej republiky dostala sa do pozornosti viacerých významných slovenských bánk, ktoré sa v procese koncentrácie peňažníctva na Slovensku snažili o jej ovládnutie. Z prestížneho súboja vyšla nakoniec víťazne Národná banka, Banská Bystrica, vďaka rozsiahlej agitačnej aktivite vedenej Viliamom Paulinym. V roku 1921 Banskobystrická sporiteľňa zanikla po 76 rokoch svojej činnosti fúziou so spomínanou Národnou bankou.
Z činnosti Banskobystrickej sporiteľne sa zachoval asi 1 bežný meter písomností. Z historického hľadiska sú najvýznamnejšie protokoly zo zasadnutí prípravného výboru z roku 1844, protokoly valného zhromaždenia a predstavenstva od roku 1845, výročné správy a účty od roku 1871, písomnosti o fúzii s Národnou bankou.
