SEPA

Základné informácie o SEPA
Zavedenie spoločnej meny euro a následné používanie spoločného platidla v hotovostnej oblasti v rámci krajín eurozóny, bolo základným impulzom vytvorenia spoločného priestoru platieb aj v bezhotovostnom platobnom styku. Projekt, ktorého cieľom je integrácia poskytovania jednotných podmienok pri uskutočňovaní najmä bezhotovostných platieb v eurách bol nazvaný SEPA - Single Euro Payments Area. Základným poslaním SEPA je, zjednodušene povedané, faktické zrušenie hraníc pre realizáciu bezhotovostných platieb denominovaných v mene euro. Priamym dôsledkom zavedenia SEPA by malo byť nahradenie súčasne platných domácich platobných nástrojov, ako sú úhrady, inkasá alebo platobné karty, efektívnymi nástrojmi SEPA. Spoločnú oblasť by malo postupne vytvárať 27 členských štátov Európskej únie plus Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Monako a ďalšie teritóriá.
V rámci SEPA budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske subjekty zasielať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, za rovnakých základných podmienok, práv a povinností a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Projekt SEPA, ako bolo vyššie uvedené, pokrýva schémy pre dva základné platobné nástroje - úhrady a inkasá a zároveň definuje spoločný rámec pre platobné karty. Pod stanoveným spoločným rámcom je potrebné chápať konkrétne spoločné požiadavky na karty, platobné terminály a bankomaty. V oblasti platobných kariet teda spočiatku pôjde najmä o vybavenie platobných kariet, POS terminálov a bankomatov EMV čipovou technológiou, ktorá prináša skvalitnenie služieb z hľadiska vyššej bezpečnosti. Základnou požiadavkou spoločného rámca je, aby boli platobné karty všeobecne akceptované a použiteľné za rovnakých podmienok vo všetkých krajinách SEPA.
SEPA úhrady boli spustené už v roku 28.1.2008 a začiatkom roka 2010 dosahoval ich podiel cca. 6,5%. Tento spoločný platobný nástroj umožňuje obyvateľom participujúcich krajín realizovať aj cezhraničné bezhotovostné platby rovnako rýchlo, bezpečne a jednoducho, ako je tomu v súčasnosti v prípade domácich úhrad.
Ďalším platobným nástrojom, ktorý bol uvedený do praxe 2.11.2009, sú SEPA inkasá.
Legislatívny základ pre projekt SEPA vytvára Smernica o platobných službách (tzv. Payment Services Directive), ktorá bola transponovaná do legislatívy jednotlivých členských krajín EÚ. V rámci SR bola predmetná smernica transponovaná do Zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 4. novembra 2009.
Realizácia projektu SEPA by mala pod taktovkou Európskej platobnej rady (EPC), ktorej členom je aj Slovenská banková asociácia, priniesť harmonizáciu uskutočňovania miliónov každodenných retailových platieb. Tento harmonizačný proces je podporovaný Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou, národnými centrálnymi bankami, ako aj európskymi bankami a prinesie nové benefity tak pre spotrebiteľov, ako aj pre podniky, ktoré platby v eurách realizujú.
Taktiež slovenský bankový sektor sa pripravuje na kompatibilitu so schémami SEPA. Riadiacim orgánom pre zavedenie SEPA v Slovenskej republike je Výbor pre SEPA, ktorý je zložený zo zástupcov Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií SR, Slovenskej bankovej asociácie, komerčných bánk, Štátnej pokladnice, Slovenskej pošty, zástupcov zamestnávateľov, ako aj spotrebiteľov. Základným dokumentom, z ktorého vychádza implementácia SEPA platobných nástrojov na Slovensku je schválený implementačný plán Zavedenie SEPA v Slovenskej republike, verzia 2.3.
Užitočné odkazy:
Európska centrálna banka (ECB):
Európska komisia (EC):
Európska platobná rada (EPC):
Publikácie:
SEPA dokumenty vydané EPC: