Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR)

European Bank for Reconstruction and Development (EBRD)

http://www.ebrd.com

Základná charakteristika

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) je medzinárodná finančná inštitúcia so sídlom v Londýne. Vznikla na základe Zmluvy o založení EBOR podpísanej v Paríži 29. mája 1990.

EBOR vznikla s cieľom podporiť transformáciu krajín strednej a východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu na demokratické spoločnosti a trhovo orientované ekonomiky. V súčasnosti EBOR formou poradenskej činnosti, poskytovaním pôžičiek, kapitálovým vstupom a garanciami podporuje súkromnú hospodársku činnosť, privatizáciu, reštrukturalizáciu, štrukturálne reformy, rozvoj infraštruktúry a vysoko konkurenčné prostredie v krajinách od strednej Európy až po centrálnu Áziu, ktoré sa hlásia a uplatňujú princípy demokracie a pluralizmu.

Akcionármi EBOR je 64 členských krajín (vrátane 34 recipientských), Európska únia a Európska investičná banka. Celková výška upísaného kapitálu je 30 mld. EUR, z toho 6 mld. EUR predstavuje splatený kapitál a zvyšných 24 mld. EUR je splatných na požiadanie.

Orgány EBOR

Najvyšším orgánom banky je rada guvernérov (Board of Governors). Každý člen, vrátane Európskej únie a Európskej investičnej banky, v nej má delegovaného svojho guvernéra a alternáta guvernéra. Stretnutia Rady guvernérov sa konajú raz ročne.

Najvyšším predstaviteľom  EBOR je jej prezident, ktorý je volený Radou guvernérov na štvorročné obdobie s možnosťou opätovného zvolenia. Prezidentom EBOR je Suma Chakrabarti.

Za operačnú činnosť EBOR zodpovedá rada riaditeľov (Board of Directors). Pozostáva z 23 výkonných riaditeľov menovaných na tri roky jednotlivými konštituenciami. Konštituencie predstavujú zoskupenia krajín a odrážajú podiel jednotlivých krajín na základnom imaní EBOR. Zoskupenie krajín do konštituencií upravujú konštituenčné dohody.

Členstvo SR v EBOR

Slovenská republika je členom EBOR od roku 1993, na základe sukcesie po rozdelení ČSFR (Československo patrilo k zakladajúcim štátom EBOR). Funkciu guvernéra za Slovenskú republiku v EBOR vykonáva minister financií SR, jeho alternátom je guvernér NBS Jozef Makúch.

Slovenská republika je súčasťou multinárodnej konštituencie spolu s Českou republikou, Maďarskom a Chorvátskom. Konštituenčná dohoda bola podpísaná v apríli 1991 a novelizovaná vo februári 1993 po rozpade ČSFR. V decembri 1993 pristúpilo ku konštituenčnej dohode Chorvátsko. Od októbra  2011 sa členom našej konštituencie stalo Gruzínsko.

Z konštituenčnej dohody vyplýva, že vo funkcii výkonného riaditeľa a alternáta výkonného riaditeľa sa v trojročných intervaloch striedajú zástupcovia Českej republiky (v súčasnosti je vo funkcii alternáta riaditeľa pani Klára Król) a Maďarska (v súčasnej dobe je vo funkcii výkonného riaditeľa pán Ándras Kármán). Slovenská republika má svoje stále zastúpenie prostredníctvom funkcie poradcu výkonného riaditeľa našej konštituencie.(v súčasnej dobe pán Mário Virčík).

Celková výška upísaného kapitálu SR je 128,07 mil. EUR, z ktorých 26,71 mil. EUR predstavuje výšku splateného vkladu a zvyšnú časť tvorí kapitál na požiadanie.

Aktivity EBOR v SR

EBOR sa aktívne zúčastňuje na úspešnom prechode SR na trhové hospodárstvo. V rokoch 2000 - 20013 realizovala EBOR na Slovensku spolu 124 projektov v hodnote približne 2 miliárd EUR. Projekty EBOR na Slovensku sa v súčasnosti zameriavajú predovšetkým na znižovanie energetickej náročnosti slovenského hospodárstva, podporu financovania pre malé a stredné podniky a rozvoj infraštruktúry.

V novembri 2012 Rada riaditeľov EBOR schválila novú Stratégiu EBOR pre Slovenskú republiku, ktorá určuje prioritné činnosti EBOR na Slovensku počas nasledujúcich dvoch až troch rokov. Za hlavné priority považuje EBOR prehlbovanie finančného sprostredkovania a podpory pre malé a stredné podniky.Za prioritné sa tiež považuje podpora investícií do infraštruktúry, energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti ako aj podpora cezhraničnej spolupráce a investícií.

Rozšírenie mandátu EBOR na región južného a východného stredomoria (SEMED) sa začalo v roku 2012 a  Jordánsku, Maroku a Tunisku bol udelený status prijímateľskej krajiny, Egypt je potencionálnou prijímateľskou krajinou.

V CRR4 sa odzrkadlila potreba, aby EBOR v rámci svojich štatutárnych medzí efektívne reagovala na krízu a aby presmerovala svoju strednodobú stratégiu, pričom je potrebné zohľadniť výrazný vplyv, ktorý má kríza na oblasť jej pôsobenia. S cieľom udržať dostatočné množstvo kapitálu na to, aby sa v strednodobom horizonte zachovala primeraná úroveň činnosti, rozhodli guvernéri EBOR na svojom výročnom zasadnutí (2010) o zvýšení schváleného kapitálu EBOR o 10 mld. EUR. 

Donorské aktivity SR v EBOR

Slovenská republika sa zapája do aktivít EBOR v pozícii donora od roku 2006, keď prispela do Spoločného európskeho fondu pre krajiny západného Balkánu (European Western Balkans Joint Fund - EWBJF, predtým Fond pre krajiny západného Balkánu). V rámci fondu majú slovenské subjekty možnosť participovať na aktivitách fondu v krajinách západného Balkánu.

Od roku 2009 funguje aj Fond technickej spolupráce Slovenskej republiky a EBOR, do ktorého bol poskytnutý celkový príspevok vo výške 6,725 mil. eur. Ide o viazaný fond, ktorý je určený na podporu aktivít slovenských subjektov s cieľom pomoci prijímateľským krajinám EBOR, ktoré sú zároveň príjemcami oficiálnej rozvojovej pomoci v zmysle zoznamu OECD. Podpora smeruje do všetkých sektorov, časť príspevku je viazaná na účely energetickej efektívnosti, zmierňovanie dopadov klimatických zmien a podporu obnoviteľných zdrojov energie.

Rezidenčná kancelária EBOR na Slovensku

EBRD Bratislava Office
European Business Centre (blok C, 2. posch.)
Suché mýto 1
811 03 Bratislava
Slovakia
Tel: +421 2 5910 1700
Fax: +421 2 5910 1750

Aktualizované: apríl 2014