Menová politika ECB (od roku 2009)

Úloha NBS

Úlohou Národnej banky Slovenska, ako člena Eurosystému, je podieľať sa na spoločnej menovej politike, ktorú v eurozóne určuje Európska centrálna banka (ECB). Podľa zakladajúcej zmluvy Európskeho spoločenstva, primárnym cieľom jednotnej menovej politiky je udržiavanie cenovej stability, ktorá prispieva k tvorbe priaznivého ekonomického prostredia a vytvára podmienky pre vyššiu zamestnanosť a udržateľný rast ekonomiky v strednodobom horizonte.

Ciele menovej politiky

Primárnym cieľom menovej politiky Eurosystému je udržiavanie cenovej stability. Kvantitatívnou definíciou cenovej stability je podľa Rady guvernérov ECB „medziročný rast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) v eurozóne pod 2 %." Rada guvernérov ďalej upresňuje, že jej cieľom je udržať miery inflácie „pod, avšak v blízkosti 2 % v strednodobom horizonte."

Zakladajúca zmluva Európskeho spoločenstva spomína okrem primárneho cieľa menovej politiky Eurosystému aj sekundárny cieľ, ktorým je podpora ekonomických opatrení, ktorých cieľom je dosahovanie „vysokej úrovne zamestnanosti" a „udržateľného neinflačného ekonomického rastu".

Zakladajúca zmluva tiež určuje hierarchiu cieľov menovej politiky Eurosystému, pričom dosahovanie cenovej stability má pred sekundárnymi cieľmi prednosť. Udržanie cenovej stability je chápané ako hlavný príspevok menovej politiky k zaisteniu priaznivých ekonomických podmienok a vysokej miery zamestnanosti.

Princípy menovej politiky 

Menová politika ECB je založená na dvoch pilieroch, ktoré pomáhajú dosiahnuť základný cieľ, ktorým je udržanie cenovej stability. Dvoma piliermi menovej politiky sú menová a ekonomická analýza. ECB v záujme udržania cenovej stability sleduje, ako sa vyvíja objem peňazí v ekonomike, nazývaný M3 (tzn. vklady a obeživo) a aký je výhľad makroekonomického vývoja a jeho vplyv na infláciu.

Z hľadiska výkonu menovej politiky je rovnako dôležité mať prehľad nielen o doterajšom, ale aj o budúcom hospodárskom a menovom vývoji. Národná banka Slovenska sa ako riadny člen Eurosystému podieľa na spoločnom prognostickom procese. Prognostický proces v rámci ECB reprezentujú dve predikcie za rok, ďalšie dve predikcie vypracováva NBS mimo predikčného procesu ECB.

Úspešnosť udržania cenovej stability úzko súvisí s očakávaniami ekonomického vývoja. Pre správny vývoj očakávaní je veľmi dôležitá komunikácia centrálnej banky s okolím. Vyhlásenia prezidenta ECB a členov Rady guvernérov formujú očakávania o ďalšom vývoji hospodárskej a menovej situácie a môžu mať okamžitý vplyv na výmenný kurz eura a trhové úrokové sadzby. Očakávania o budúcom vývoji tiež vplývajú na mzdové vyjednávanie alebo na to, ako firmy určia ceny svojich tovarov a služieb.

Ako menová politika ovplyvňuje ekonomiku?

Menová politika centrálnej banky ovplyvňuje ekonomiku cez rôzne kanály (úrokový kanál, úverový kanál, kanál výmenného kurzu a kanál bohatstva) s pomocou nástrojov menovej politiky a tento proces sa nazýva transmisný mechanizmus menovej politiky.

Eurosystém, na území SR zastúpený Národnou bankou Slovenska, je monopolným dodávateľom tzv. menovej bázy, ktorú tvoria obeživo a bankové rezervy. To umožňuje centrálnej banke stanovovať podmienky, za ktorých si banky od nej požičiavajú peniaze. Tým následne ovplyvňuje podmienky, za ktorých banky vzájomne obchodujú na peňažnom trhu a podmienky (najmä úrokové sadzby), za ktorých komerčné banky požičiavajú peniaze podnikom a obyvateľstvu. Zmeny podmienok požičiavania peňazí menia správanie podnikov a obyvateľstva a určujú vývoj cien a objemu produkcie tovarov a služieb.

Transmisný mechanizmus

Účinnosť menovej politiky

Zmena trhových úrokových sadzieb uvádza do pohybu, v krátkom období, viacero mechanizmov a reakcií zo strany ekonomických agentov. Zmena v zásade ovplyvňuje vývoj ekonomických premenných, akými sú produkt alebo ceny. Fungovanie transmisného mechanizmu je veľmi komplexný proces.

Značná zhoda existuje v názore na dlhodobé pôsobenie rozhodnutí menovej politiky po uplynutí času, kedy prebehli všetky prispôsobujúce sa mechanizmy. Zmena v množstve peňazí v ekonomike sa odrazí na zmene všeobecnej cenovej hladiny. Nespôsobí však permanentnú zmenu reálnych premenných, akými sú reálny produkt alebo nezamestnanosť. Reálny príjem, alebo úroveň nezamestnanosti sú v dlhom období v zásade determinované reálnymi faktormi, akými sú úroveň technológie, rast populácie alebo preferencie agentov.

Rozhodnutia o menovej politike

Všetky menovopolitické rozhodnutia v rámci Eurosystému robí Rada guvernérov ECB. Guvernér NBS spolurozhoduje o menovej politike. Tak ako každý člen Rady guvernérov má pri rozhodovaní jeden hlas. Po pristúpení Litvy k spoločnej mene, od roku 2015, bude systém hlasovania upravený a bude zavedený tzv. rotačný princíp.

K najdôležitejším rozhodnutiam Rady guvernérov ECB patria rozhodnutia o výške úrokových sadzieb. O výške úrokových sadzieb sa rozhoduje na základe zverejneného harmonogramu (do roku 2014 zvyčajne raz za mesiac, od roku 2015 každých 6 týždňov), ale Rada guvernérov môže rozhodovať o úrokových sadzbách kedykoľvek, aj mimo plánovaných zasadnutí. Rozhodnutia o úrokových sadzbách sú verejne publikované. Rozhodnutie o úrokovej sadzbe nemusí nevyhnutne znamenať zmenu sadzby, Rada guvernérov môže rozhodnúť o ponechaní úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni.