Kedy sme v recesii?

Stiahnuť PDF| 24. október 2017

NBS dnes vydala komentár zaoberajúci sa práve touto otázkou (pozri tu). Na prvý pohľad sa to zdá byť úplne triviálna otázka, ale nie je to tak.

Sme v recesii keď HDP klesne dva po sebou idúce štvrťroky? Potom by sme nemali recesiu skoro 20 rokov. Na začiatku nedávnej globálnej krízy sa totiž slovenské HDP znížilo – hoci výrazne – ale len v jednom štvťroku.

Pred krízou bolo treba takmer 3-percentný rast HDP pre generovanie nových pracovných miest. Znamená to, že pre dobiehajúce Slovensko recesia môže nastať, aj keď je rast veľmi malý, napr. okolo 0-1% ?

Alebo sme v recesii keď je ekonomika podchladená a teda vyrába menej ako na čo má (t.j., tzv. produkčná medzera je negatívna) ? Potom by sme však v recesii boli veľmi často.

A aby to nebolo jednoduché, ako bližšie opisuje dnešný komentár, v podmienkach Slovenska dochádza oveľa častejšie k extrémnym hodnotám a väčším revíziám rastu HDP, čo len ďalej komplikuje odpoveď na túto otázku v reálnom čase.

Pre mňa modelovo najzaujímavejší prístup vychádza z predpokladu, že ekonomika sa v recesii správa citeľne inak, ako ekonomika v ostatných „normálnych“ časoch (v štatistickom žargóne to znamená, že sa hľadajú obdobia s rôznym rozdelením, najmä čo sa týka priemerného rastu). A práve to robí tzv. Markov switching model podľa Chauveta a Hamiltona (2006). Snaží sa štatisticky si prejsť dáta a nájsť obdobia „slabého“ HDP a obdobia normálneho rastu.

Aplikujúc tento model na slovenská dáta zistil môj menovec, že Slovensko malo v posledných 20 rokoch len dve recesie a to veľmi krátke (v roku 1999 a o desať rokov neskôr v 1. štvrťroku 2009). Trvajú priemerne len jeden polrok a pokles HDP môže byť cca 6%. Naopak v expanzii rástlo HDP priemerne o 4,6% ročne a zotrvalo v danom období 6 rokov.

Alternatívou voči automatickému modelovému prístupu označovania recesií by bolo voľné skúmanie celého ekonomického prostredia, vrátane aj iných ekonomických premenných, napríklad trhu práce. Aj kvôli značnej dátovej volatilite sa toto javí byť asi nejrozumnejšou cestou.

V USA to má na starosti expertná komisia v rámci NBER, v Európe CEPR. Na Slovensku by bol asi najvhodnejší ústavným zákonom zakotvený Výbor pre makroekonomické prognózy ( ďalšou, ale menej preferovanou alternatívou by bola napríklad KEA, alebo samotná NBS ). Každopadne NBS je pripravená do budúcnosti poskytnúť výsledky nášho modelového prístupu ako zaujímavého vstupu pre takéto rozhodovanie.

Ján Tóth